Výchova k zodpovednej slobode

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 2009-06-30 15:30:31
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Sloboda – pojem často skloňovaný v každom páde. Dar, ktorý sme dostali od Boha. Dnes je nám často ponúkaná pseudosloboda, ktorá predstavuje neohraničené možnosti. Možno deťom rodič dovolí pozerať na čo chce, kedy chce, robiť si, čo chce, ako sa mu to páči a myslí si, že darovať dieťaťu slobodu je to najlepšie. Ale pozná dieťa hranice dobra a zla? Vie určiť, kedy to, čo koná, je správne a kedy nie? Možno občas vie, ale páči sa mu robiť to zlé, pričom netuší, že si šliape po vlastných prstoch. To nik z nás nechce. Tak ako vychovávať k zodpovednej slobode?

Stáť nad dieťaťom a strážiť každý jeho krok, aby náhodou nevybočilo z cesty, je tiež istou taktikou. No do akého veku si to môže rodič dovoliť? Syn či dcéra dospeje, osamostatní sa a ako sa bude vedieť správať bez starostlivého oka otca či mamy? Bude si užívať, veď ho mama nevidí. Darovať dieťaťu slobodu bez ujmy nie je ľahké. Je dobré skúšať to už od malička, vysvetľovať dieťaťu, čo je správne a čo nie, možno mu niekedy dovoliť rozhodnúť sa inak, akoby sme si to predstavovali. Možno sa i popáli. To je jeho vlastná škola, v ktorej sa učí pykať za svoje chyby. Povedzme, že ho necháme, aby si nenapísalo úlohu, keďže sa mu nechce. Na druhý deň v škole pocíti dôsledky svojho správania. Dá sa povedať, učí sa na vlastných chybách. Môže si porovnať rady rodičov a svoje vlastné neuposlúchnutie. Z tohto procesu nemožno vynechať komunikáciu. Diskutovať s dieťaťom o tom, čo vykoná, ako to vykoná, či je to správne, čo všetko môže byť následkom jeho správania.
Rodičia majú právo i povinnosť na výchovu svedomia svojich detí, aby dokázali zdravo a objektívne posudzovať svoje správanie či programy v televízii, stránky internetu a následne si vybrať správnu voľbu.
Aby sme mohli z detí vychovávať kritické a sebaisté osobnosti, musíme najprv sami disponovať kritickým pohľadom, pravým a pravdivým rozlišovaním, a teda byť príkladom. A možno už ošúchaná fráza - venovať deťom svoj čas. Dôležité je viesť deti k čítaniu kníh, nielen náboženských, ale i takých, ktoré sú pre dieťa prínosom. Selektovať výber kníh, tiež vzbudzovať v deťoch cit, napríklad cit pre hodnotnú hudbu či umenie. „Krása, ktorá je určitým odrazom božského, inšpiruje a oživuje mladé srdcia i mysle, kým ohavnosť a hrubosť majú na postoje a správanie deprimujúci vplyv.“(Benedikt XVI.)
“Sloboda sa veľmi často prezentuje ako bezohľadné vyhľadávanie rozkoše alebo nových zážitkov. To je však odsúdenie a nie oslobodenie! Pravá sloboda jednotlivca – a zvlášť dieťaťa – nikdy neodsudzuje na nenásytnú túžbu po novotách. Vo svetle pravdy sa autentická sloboda prežíva ako rozhodná odpoveď na Božie „áno“ ľudstvu, pričom nás Boh volá, aby sme si vyberali – nie nerozvážne, ale cieľavedomo – všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne. Keď sú rodičia strážcami takejto slobody, uvádzajú deti do hlbokej radosti zo života.“ (Benedikt XVI.)