Milí mladí čitatelia!

Autor:Lýdia a Michal
Pridané: 2009-05-14 11:03:33
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Ahojte, dnes začneme trocha nezvyčajne, mini anketou.

Anketa

Napíšte piatich ľudí, ktorých máte najradšej, no nepíšte ich mená, ale ich vzťah k vám.

• Brat, sestra, kamarátka, kamarát, kamarátka.  (Stanka, 12r.)
• Kamarát, kamarát, kamarátka, priateľ, kamarát. (Sia, 13r.)
• Rodičia, brat, priateľ, priateľka.
(Deadepistol, 15r.)
• Mamka, spolužiačka, brat, sestra, kamarátka.  (Nika, 15r.)
• Mamka, babka, brat, otec, priateľ.    (Katarína, 17r.)
• Sv. Otec,  otec,  mama, brat, priateľ.     (Ján, 20+)

Ako ste si mohli všimnúť, odpovede sa v niečom zhodovali. Mojím cieľom bolo zistiť, či tam bude spomenutá rodina. Bola spomenutá stále, len v jednom prípade nie. Prečo sa tam nespomenuli aspoň rodičia?
 
„Nemať v rodine čas je horšie ako nemať peniaze.“ (don Bosco)
Keď som sa toho dievčaťa pýtala, prečo tam nenapísala svojich rodičov, tak odpovedala: „Veď ja s nimi ani nie som.“ A na to súhlasne prikyvovali viacerí okolostojaci. S rodinou sa trávi málo času. Keď sme ešte malí, tak sú pre nás rodičia veľmi dôležití, ale potom už začíname chodiť do školy, mať kamarátov a väčšinu času tráviť len s nimi, lebo je s nimi viac zábavy ako s rodičmi, cítime sa s nimi lepšie a podobne.
Podľa prieskumov v západnej Európe hovoria deti s rodičmi denne asi 5 minút.  To nestačí ani na vypovedanie najkrajších zážitkov dňa alebo najdôležitejších problémov. S rodičmi sa konzultujú len základné potreby. Napríklad - či nás odvezú niekam alebo požičajú auto, kedy nám dajú vreckové... A takto to nie je len v západnej Európe, ktorú sa snažíme vo všetkom napodobňovať, ale aj u nás v mnohých rodinách ( alebo skôr pseudorodinách) na Slovensku. Rodičia sa deťom  možno zdajú zastaralí, konzervatívni, nemoderní ľudia, ktorí chcú len obmedzovať ich osobnú slobodu, nepustia ich vonku s partiou, zakazujú nosiť, čo je módne.
No napriek všetkým týmto názorom sme presvedčení, že rodičia každého z nás majú na zreteli predovšetkým naše dobro, hoci ho niekedy dávajú najavo pre nás nevhodným spôsobom. Nato, aby sme si to mohli v plnej miere uvedomiť, je však potrebná predovšetkým komunikácia a ochota počúvať. Rodina nám poskytuje lásku od začiatku, a preto nie je správne, ak sa jej otáčame v najkrajších rokoch chrbtom. Aj s rodičmi je možné prežiť veľa zábavy, dobre sa porozprávať, oddýchnuť si. Je na to potrebné len jedno - nájsť si čas.
Dôležité je taktiež to, že rodinu máme len jednu. Len jednu mamku, len jedného otca, nech sú hocijakí. Lepší či horší.
Raz som počula takú príhodu zo života, hovoril ju jeden kňaz, ktorý sa stará o bezdomovcov alebo o rôzne problémové prípady. Rozprával, že mal chlapca, ktorý sa chcel dať pokrstiť, a tak ho začal vyučovať katechizmus. No keď  mu začal vysvetľovať Desatoro a konkrétne štvrté prikázanie: Cti otca svojho i matku svoju, tak ho chlapec prerušil a povedal, že ako si on môže ctiť a milovať svojho otca , keď mu práve on, vlastný otec, zabil matku. A teraz citujem, čo na to povedal kňaz: „Ale je to tvoj OTEC“ a chlapec znova: „Ale on mi zabil matku“ a kňaz zase: „Ale je to tvoj otec“ a chlapec: „On mi zabil matku“. A znovu a znovu...
Viem, že tam už nejde len o lásku k rodičom, ale aj  tom, či vieme odpustiť. Ale týmto som len chcela poukázať, že svojich rodičov treba naozaj milovať, nech sú hocijakí. Netvrdím, že je to ľahké za každých okolností.

Nebyť cudzincami pri najbližších
Je len na nás mladých (hoci priznávam, že vo veľkej miere to záleží aj od výchovy zo strany rodičov a ich prístupu k deťom či ochoty robiť kompromisy), či chceme využiť možnosti, ktoré nám ponúkajú naše rodiny a prežívať šťastie, porozumenie a pokoj v našich súčasných rodinách, ale rovnako aj neskôr v rodinách, ktoré si raz založíme, alebo chceme byť cudzincami pri najbližších a stále utekať niekam inam? Rodina ponúka každému z nás jedinečný pevný bod v našom živote, jedinečných ľudí, ktorí nám vždy pomôžu a s ktorými môžeme všetko zdieľať.
Do nastávajúcich sviatočných chvíľ vám želáme, aby ste si našli dostatok času prežiť radosť a porozumenie s tými, ktorí sú vám skutočne najbližší, hoci ste im svoju lásku počas roka možno nevedeli alebo nemali možnosť dostatočne preukázať. Spoločným úsilím môžu byť tieto Vianoce nezabudnuteľnými.
Veľa úspechov a Božieho požehnania do vašich rodín želajú