Staroba zpohadu psychiatra

Autor:MUDr. Frantiek Hamrk
Pridan: 2009-05-14 10:40:34
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Star lovek nie je iba predmetom zujmu, starostlivosti a sluby. On sm toti me prinies cenn vklad do evanjelia ivota. Me a m vyui bohat sksenosti, ktor dosiahol v priebehu rokov svojho ivota, aby ich odovzdval ako mdros asvedectvo ondeji a lske.
Hovor sa, e staroba nie je smutn preto, e sa konia vetky radosti, ale preto, e kon ndej. Totlna zvislos starho loveka bva niekedy oznaovan ako druh zvislos , alebo druh detstvo. Km zvislos dieaa je chpan prirodzene, u starho loveka chba perspektva, ktor umocuje bezndej.
Starnutie a staroba je ale prirodzen, posledn etapa vvoja loveka. Poda WHO (Svetov zdravotncka organizcia) sa del na vasn starobu: 60 74rokov, vlastn starobu alebo snium: 75 89 rokov au90 a viacronch hovorme u o dlhovekosti. V poslednch desaroiach tatistick daje naznauj, e sa postupne rod oraz menej det a na druhej strane pribda starch ud.
Procesy starnutia mozgu sa stvaj zkladom rozvoja mnohch vekovo podmienench ochoren, starnutie me prejs do choroby, me utvra predpoklady na rozvoj chorb, choroby sa mu stava. S rastcim vekom sa zhoruje schopnos nho prispsobovania, saen monos ovlda vonkajie prostredie v loveku vyvol ete v pocit bezmocnosti, zven mieru vzahovanosti, nepokoja, neurotickho reagovania. V starobe pribda mnostvo inch strt, ktor mlad lovek nepozn, naprklad strata vnma okolit svet zrakom, sluchom. Knajastejm psychickm poruchm patria depresie a demencie: zlyhvanie pamti na nov udalosti, strata orientcie, poruchy v sprvan. Vemi astm a zvanm spaom depresie je smtok vyvolan naprklad stratou zamestnania, priom lovek nie je schopn njs uspokojiv naplnenie zmyslu ivota v dchodku a zmyslupln nhradu za pvodn zamestnanie a tie strata blzkeho loveka. Napriek veobecne dominujcemu kultu mladosti zdrazujcemu silu, vitalitu, krsu, vkon a spech, existuj urit celospoloensk tendencie posilujce obraz aktvneho starnutia. Odborn vedeck tdie opakovane prinaj vsledky vyvracajce jednostrann negatvne mty o bezndejnosti a nemennosti ivota vstarom veku. Pre aktvnu angaovanos starnceho loveka v kadodennom ivote je dleit fyzick, ale aj psychick kondcia. Je uznvan schopnos celkovej psychickej regenercie arozvjania sa bez ohadu na vek. Dleit je prstup k realite, ktor postupujci vek prina. Postoj loveka k realite staroby me by flexibiln alebo tvrdoijn. Flexibiln alebo kontruktvny prstup je charakterizovan prunosou a ochotou prehodnocova svoje star ciele a prispsobova ich novm ivotnm podmienkam anjdenia zmysluplnosti ivota. Tvrdoijnos alebo detruktvny egocentrick postoj naopak, predstavuje tendencie v sprvan jednotlivca lipn na vopred stanovench cieoch a plnoch navzdory prekkam a nevhodm, neschopnosti prispsobi sa novm podmienkam. Narastanm bezvldnosti, zvislosti, zlyhvanm nielen telesnho, ale najm duevnho ostva star lovek odkzan na pomoc najblich prbuznch, o je v dnenej truktre oddelenej mladej rodiny vek problm.
Aj napriek tomu sa sname tmto uom vytvra rodinn domce prostredie, pretoe umiestnenie v socilnych zariadeniach predstavuje pre starho loveka, ale aj pre samotnch prbuznch doivotn psychick traumu a tie to nesved o naej kresanskej zrelosti.