Vzdelanie má byť prostriedkom, nie cieľom

Vzdelanie má byť prostriedkom, nie cieľom (Autor: archív redakcie)
Autor:Peter Lazor
Pridané: 2008-07-06 21:29:41
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Do každého človeka bola vložená túžba po poznaní, po objavovaní, po hľadaní pravdy. Táto naša prirodzená vlastnosť patrí medzi kladné stránky života.  Tak ako všetko, aj smäd po vzdelaní,  môže pri neprimeranom požívaní spôsobiť nemalé rany na charaktere človeka. Možno  s tým nesúhlasíte. No „nedá sa slúžiť dvom pánom, lebo jedného budete milovať a druhého nenávidieť“. U každého človeka je určitá náklonnosť očakávať uznanie od svojho okolia. Priznávam sa, aj ja patrím medzi takýchto ľudí. Nebezpečné nie je samo uznanie, obdiv, nebezpečné je neprimerané sebavedomie. Ubližovať okoliu z pozície múdrejšieho často ohrozuje samotnú identitu človeka, s ktorým sa stretáva vzdelanejšia „osobnosť“. Často sa stáva, že pri takýchto stretnutiach  chýba, niekedy aj  úplne, empatia – vcítenie sa.  Očakávaná úcta  alebo docenenie, ktoré nie je patrične vyjadrené, spôsobuje hnev a nedorozumenie. Neraz sa vytráca aj pokora. Nadobudnutý pohľad na určité veci , získané štúdiom nemusí byť pre každého prijateľný a správny.  Sú to skúsenosti ľudí, s ktorými sa stretávam. Meradlom  ohodnotenia osoby je  aj  dosiahnuté vzdelanie. To vôbec nie je zlé. Problém vidím v preferovaní získaných vedomostí formou štúdia na vysokých školách. „Učňovkárske“ remeslo už dnes prestáva mať zlaté dno.  Prirodzená inteligencia získaná odovzdávaním v rodinách z generácie na generáciu, lepšie povedané ľudová múdrosť, ktorá pramení zo skúseností prežitých rokov, sa takmer vôbec nespomína. Chcem povedať len jedno – čo je prvoradé?  Školy alebo život?  Vzdelanie alebo čistota? Titul alebo človek? Viackrát som sa nad týmto zamýšľal. Už od malička dohovárame deťom, nevynímajúc mňa ako rodiča, aby sa len učili a učili, aby z nich boli múdri ľudia, aby sa mali v živote dobre. Keď sa nebudeš učiť, budeš pásť kravy  a kydať hnoj – takto to často ukončíme. A detičky sa snažia zo všetkých síl. Týmto je pravá hodnota poctivej a jedno duchej práce zmarená. Zabúda sa pritom na čistotu a pokoj srdca. Hranica, kedy sa mladí rozhodnú začať život v manželstve odhliadnuc od tých, ktorí sa nerozhodnú vôbec a žijú voľným zväzkom niekedy už od 18-tky, sa posunula neprimerane vysoko. Je medzi 30-tym až 40-tym rokom života. Až vtedy sa cíti mladá žena, mladý muž „zrelo“ na zodpovedný život v manželstve. Najprv vysoká škola, potom sa dostatočne finančne zabezpečiť. Zdôrazňujem, neprimerane voči hranici poznania. Už štvrtáci sa učia učivo, ktoré sme sa my učili až v siedmej triede. Čo je to milovanie, dopodrobna opíše druháčik. To, že detičky nenosí bocian, vedia škôlkari. Keby sa ženili a vydávali naši starí rodičia v tridsaťpäťke najmä v časoch vojen a ničivých chorôb, už dávno by slovenský národ vyhynul. Vzdelanie nemá byť cieľom, ale prostriedkom a nástrojom dosiahnutia cieľa, nástrojom, ktorý nám pomáha lepšie slúžiť. I ja túžim po poznaní, uchvacuje ma objavovanie neznámeho.  Avšak pre mňa ostáva najkrajším titulom titul „ocko“.