Je vhodné trestať deti?

rodičia, na slovíčko

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 2008-03-24 11:08:32
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Často si kladiem otázky typu: Je vhodné trestať deti? Kedy je to vhodné a akým spôsobom?

Uprednostniť pochvalu pred trestom

V prvom rade je dôležité vedieť, že pochvala má omnoho väčší účinok než trest. Ohodnoťme každú snahu, dobrý skutok i láskavosť. Je lepšie nepríjemným situáciám predchádzať. A to napríklad tým, že deti dosýta zamestnáme činnosťou. Deti od malička rady spolupracujú i s rodičmi, rady pomáhajú v domácnosti, chcú vykonávať činnosti spoločne, ak im však nato dáme včas priestor.
Je neskoro začať v školskom veku alebo neskôr, keď nám už zreteľne dokážu „odpapuľovať“ a už dávno sa v nich vytratilo úsilie pomáhať. Zapojme deti do bežných domácich činností postupne a primerane veku. Nato však potrebujeme dostatok času i obetavý prístup.
Už dvoj-trojročný synček či dcérka môže vziať utierku a utierať spolu s mamou riad, môže sa postaviť na stoličku a pomáhať pri umývaní, zametaní, varení... Prváčik by mal dokázať nachystať jednoduchú večeru (chlieb, maslo, čaj), očistiť zemiaky, zeleninu a mohli by sme pokračovať.

Radosť z toho čo konajú

Zaujímavá a pestrá činnosť je predpokladom, že dieťa nebude vymýšľať bláznovstvá a robiť zle. Dieťa by tiež malo poznať „pravidlá hry“, musí jasne poznať, čo smie a čo nie. Veľmi vhodná sa javí motivácia. Deti majú mať radosť z toho, čo konajú, majú byť presvedčené o správnosti svojho konania.
Motiváciou môže byť jednoduché objatie ako prejav lásky, rozhovor o tom, čo je dobré a čo zlé (nechať vyjadriť dieťa svoj názor), povzbudenie, vyslovenie dôvery, uznanie, ale i primeraná odmena po vykonaní dobrého skutku. Tu nemyslíme hneď na hmotné dary, hoci i tie často prispievajú k vytvoreniu autority.
Odmenou môže byť trebárs spoločné čítanie rozprávok, spoločná hra, vychádzka. Veď už každý vieme najlepšie, čo na našich malých zaberá.

Trestať, ale s láskou

Bolo by ideálne, ak by to všetko fungovalo. Ale vieme, že nad dieťaťom sa nedá striehnuť každú sekundu a kadečo sa prihodí i pri najlepšej vôli, nehovoriac o tom, ak ich máme doma viac.
Naše živé striebrá niekedy povyvádzajú mnoho pestiev, nezbedností či neuposlúchnutí. Niekedy to spravia neúmyselne, možno z hravej detskej zvedavosti, no niekedy naschvál, pri plnom vedomí. A tu je prvý bod, ktorý musíme brať do úvahy, ak chceme dieťa potrestať.
Ak ide o nevedomý priestupok, asi by som volila skôr pokarhanie, upozornenie než nejaký ťažký trest.
V druhom prípade je zrejme nutné zasiahnuť tvrdšie. V tom vidím problém, lebo si uvedomujem, že tu je potrebné byť dôsledným. Ak som dieťa upozornil a ono vopred vie, že to a to nesmie, je jasné, že po porušení pravidiel nastáva trest.
Tu platí – trestať, ale s láskou, nie ponižujúco, pod vplyvom emócií. Trestať tak, aby bol trest adekvátny priestupku i schopnostiam dieťaťa, teda spravodlivý a rozumný. Napríklad ak dieťa neuposlúchne a nevysype smeti z koša, možno mu zakázať počítač na jeden deň. Nechcime, aby si k nemu nesadol týždeň, nevydrží to ani on a priznajme si, ani my. Previnilec by mal prejaviť ľútosť nad svojou chybou, mal by si uvedomiť, že trest je zaslúžený.
Účinným trestom môže byť odopretie láskavosti. Ak je to možné, netrestajme verejne, ale súkromne, v neprítomnosti kamarátov, s najväčšou rozvahou a trpezlivosťou.

Sú telesné tresty prípustné?

Priznám sa, s týmto problémom stále bojujem. Vo víre emócií sa zdajú byť účinné. No ich účinnosť veľmi rýchlo stráca hodnotu.
Z vlastnej skúsenosti viem, že netelesný trest má trvalejší účinok. Verím, niekedy sa mu naozaj nedá vyhnúť. Určite však nepreháňajme, aby sme nemuseli ľutovať.
Mnohí psychológovia a veľkí pedagógovia telesné tresty vôbec neodporúčajú. Vychovávateľ ním ponižuje nielen dieťa, ale i seba, lebo telesný trest je dôkazom toho, že sa v danej situácii nedokáže vynájsť.
Počula som i názor, že okolo dvoch – troch rokov veku dieťaťa je „jedno po zadku“ prípustné a ešte účinné.
Rodičia, nezabúdajme však na jednotnosť a vzájomnú podporu autority vo výchove!