BOD

Autor:Anna-Mária
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!


Je pol deviatej večer. Uvažujem. Ešte umyť riad, čo-to preprať, prečítať ten novoobjavený článok, ujasniť si zajtrajší program a ... och, ešte ruženec. No, na svätej omši som dnes bola, ešte MUSÍM ten ruženec... A zrazu mi je ľúto. Modlitba sa premenila na povinnosť, bod v programe a mne predsa čosi podstatné uniká!

Nie, ja som predsa „nebola na svätej omši“, ja som bola pozvaná vychutnať prítomnosť môjho Pána, objať Ho a nechať sa zahrnúť Jeho nehou, zveriť mu svoje dnešné omyly a vypočuť si Jeho usmernenie, prosiť za lásku pre svet a nechať sa nasýtiť Jeho láskou, odovzdať mu zlo skryté v hlbinách môjho „ja“ a prijať posilu, vzoprieť sa mu, povedať mu svoje „áno“ a prijať Jeho odpúšťajúce usmievavé pohladenie. To je PRAVDA.

Nie, ja sa predsa nechcem zdokonaliť v odriekaní desiatok Zdravasov, ja chcem chytiť Maminu ruku a nechať sa ňou viesť. K Nemu. Tak ticho, tak pokorne, tak láskavo, tak múdro, tak nežne, ako to dokáže iba Matka môjho Pána.

VĎAKA, BOŽE, ZA DAR POZASTAVENIA.