Na záver roka 2007

zdravotnícke okienko

 (Autor: archív redakcie)
Autor:MUDr. Jana Virčíková
Pridané: 2008-01-12 16:00:04
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Ďalší rok sa chýli k svojmu koncu. Vianočný čas poskytuje viac príležitostí na zastavenie a obhliadnutie. Kladieme si množstvo otázok. Počítame úspechy i prehry. Pochybujeme nad niektorými rozhodnutiami. Dávame si nové predsavzatia. Plánujeme...

Média nás zaplavujú správami o rekordnom hospodárskom raste. Všetci už v podvedomí začíname prepočítavať v eurách. Pri letmom pohľade na kraj pod Tatrami všetko svedčí o neslýchanom stavebnom boome. Spoločnosť navonok prezentuje svoju ekonomickú silu a potenciál. Ako je to s naším vnútrom, vzťahmi, stavom našich rodín?
Máme stále viac prostriedkov, ktoré nám uľahčujú život. Napriek tomu máme stále menej voľného času pre seba, pre priateľov, pre pestovanie nezištných vzťahov, pre pomoc slabým a chorým. Ľudia sa napohľad majú lepšie a lepšie a pritom nie sú vnútorne spokojní.
Záverom roka v nemocnici viac ako inokedy pribúdajú hospitalizácie podnapitých detí vo veku 13-18 rokov. Nezriedka sú v hlbokom bezvedomí, podchladené. Opité dieťa má iný metabolizmus alkoholu ako dospelý človek. Znesie menej alkoholu, rýchlejšie upadne do bezvedomia. Internet i priatelia ponúkajú zaručené kombinácie alkoholu s drogami, rôzne kokteily, ktoré mladých lákajú vyskúšať. Nezriedka stav vyžaduje liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Takáto situácia je mementom nielen pre dieťa, ale hlavne pre rodinu. Záverom roka musím konštatovať, že opitých detí pribúda.
Mamičky sa v hraničných životných situáciách neraz opatrne priznajú k ťažkej životnej situácii a partnerským problémom v rodine. Fyzické či psychické týranie nie je zriedkavé. Pre mnohé ostáva ako tajomná trinásta komnata. Naša legislatíva neposkytuje pre týrané ženy dostatočnú ochranu. Nemáme vytvorenú ani sieť inštitúcií, ktoré by týmto ženám a ich rodinám dokázali pomôcť v kritických situáciách. V médiách sa občas objavia „prvé lastovičky“ upozorňujúce na potrebu pomoci týraným ženám a ich rodinám. Mnohé z nich však ostávajú neidentifikované, anonymné, bojazlivé. Praktický život náš často necháva v takýchto prípadoch pasívnych a bezradných. Záverom roka musím konštatovať, že týraných žien pribúda.
Spomínané spoločenské javy rezonovali mojím vnútrom v uplynulom roku. Prinášala mi ich len tak „na okraj“ moja každodenná práca v nemocnici. Kladiem si preto otázku, aké je duševné zdravie našej spoločnosti? Tieto dva javy sú jej zrkadlom. Vyspelosť spoločnosti sa prejavuje v schopnosti postarať sa o slabých a chorých. Preto záverom roka želám nášmu dlho skúšanému zdravotníctvu, aby sa konečne zreformovalo. Nám všetkým želám, aby sme boli citliví k potrebám slabých a chorých, aby kvantita nebola na úkor kvality, aby sme nedovolili ekonomickému hľadisku prevýšiť to ľudské v nás.
Pokojné a požehnané vianočné sviatky želá
Jana Virčíková,
lekárka