Pokoj ľuďom dobrej vôle

--- (Autor: archív redakcie)
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 2006-12-19 10:10:28
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

A máme tu opäť december a s ním aj koniec ďalšieho kalendárneho roka. Počasie nie je síce adekvátne tomuto ročnému obdobiu, ale faktom ostáva, že vianočné sviatky sa neodmysliteľne blížia. To je holá skutočnosť. Otázkou však zostáva, či bohužiaľ alebo chvalabohu tu máme opäť najkrašie sviatky roka. Odpovedať si môže každý sám.

Čo pre mňa Vianoce vlastne znamenajú? Poznám ešte vôbec to ich pravé čaro a duchovno?


Nie je ľahké na takúto otázku jednoznačne odpovedať. Mnohí za nimi vidíme kopec povinností. Poznáte to - otravné nákupy, upratovanie, pečenie či varenie. To sú veľmi často pre nás tie najväčšie priority, ktoré sa snažíme silou mocou pred sviatkami stihnúť.
Žijeme v tak rýchlej dobe, že len málokedy si nájdeme chvíľku a silu zamyslieť sa nad tým, čím pre mňa Vianoce naozaj sú.
Mnohí z nás si v prvom rade zaspomínajú, ako to bolo, keď sme ešte my boli deťmi. Nebolo ani toľko obchodov, ani taký sortiment tovaru, a predsa sme boli najšťastnejšími na svete. Prečo asi? Nebolo to náhodou tým, že sme mali okolo seba rodičov a rodinu, ktorá nás v prvom rade ľúbila? Cítili sme medzi sebou nie rivalitu či závisť, ale úprimnú súdržnosť a akúsi spolupatričnosť. Mali sme hlavne radosť z toho, že sme všetci spolu zdraví, šťastní a že s Božou pomocou zvládneme spolu všetky problémy. Tie materiálne hodnoty neboli až také podstatné. A to všetko do nás vštepili naši rodičia a starí rodičia. Zato im patrí úprimná vďaka.
Bohužiaľ, dnes je to úplne naopak. Duchovno Vianoc sa pomaly vytráca a zostáva len matéria. A to je veľmi zlé a pre ďalší vývoj ľudstva priam alarmujúce. Aký odkaz Vianoc zanecháme my pre ďalšie generácie? Obávam sa, že Vianoce nebudú symbolom narodenia malého dieťaťa Ježiša, ktorý prišiel na tento svet preto, aby nás všetkých spasil. Budú predstavovať a u mnohých už aj predstavujú kopec darov a plné stoly jedla.
Zabúdame na to, že počas Vianoc máme ďakovať Bohu za to, že nám poslal svojho jednorodeného Syna. Mali by sme s radosťou oslavovať jeho narodenie. Veď aj v jednej vianočnej piesni sa spieva “...nebo svetu svetlo dalo“. Tešme sa preto z toho a nie z drahého kožucha či televízora. To je ten pravý duchovný odkaz Vianoc, to svetlo a radosť, ktorá má rozžiariť naše rodiny a príbytky. A to sa má rozšíriť ďalej do nášho okolia, medzi priateľov, známych či menej známych ten pravý pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle. Každý z nás by sa mal v duši pokorne pokloniť pred jasličky a vložiť do nich malému dieťatku všetky svoje žiale a prosby. On sám sa narodil v chudobnej maštali medzi zvieratkami, pretože ich nikto nechcel v tej dobe prichýliť. Každý sa im otáčal chrbtom a zatváral pred nimi dvere. Každý ten príbeh veľmi dobre pozná.To sa stalo pred viac ako 2000 rokmi. Nie sme v tej dobe náhodou svojou zásluhou a svojím správaním aj my, ľudia 3. tisícročia? Čo myslíte, máme byť načo hrdí? Odpoveď nechám na každého z nás.
Vám, milí naši čitatelia, zo srdca želám, aby ste počas nastávajúcich vianočných sviatkov s vďakou,radosťou a veľkou pokorou prijali do svojich sŕdc a duší to pravé betlehemské svetlo.
Prajem vám aj veľa síl a odvahy, aby ste ho s veľkou láskou rozsievali vo svojom okolí a zotrvali v tom čo najdlhšie.