Izrael treba navtvi trikrt... A potom vdy

Jeruzalem (Autor: archv redakcie)
Autor:Monika Hodnick
Pridan: 2006-10-02 08:55:41
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Aj s takmto smevnm nzorom cestovali toto leto ptnici do krajiny, ktor sa naozaj oplat navtvi Svt Zem. Miesto, ktor prekvap, obas vyraz dych, mono okuje, ale v kadom prpade si zska srdce loveka. Svedia o tom aj t, ktor tam boli u trikrt i pkrt a znova tia prs na miesta, kde s nae korene.

Izrael oami a stami mdi
Neprejde hdam de, kedy by mdi neohlasovali hrozn situciu v Izraeli. Hrzostran filmov a fotografick zbery mtvych, zranench alebo tch, ktor prili o cel svoj majetok, pretoe sa tam striea a zabja. Ten, kto chce s navtvi tto krajinu, je vraj prinajmenom dobrodruh, ktor ide do rizika. Aj toto leto tomu nebolo inak. Obzvl᚝ v ase, ke vypukol izraelsko-libanonsk konflikt. A ptnik, ktor si u na jar rezervoval svoju letenku, zvauje, i sa do takho vekho rizika pust. Tesne pred odletom si zisuje o najviac informci, ako to na vojnovom zem vyzer a pta sa na nzory. udia mlo znal tamojch pomerov ukazuj prstom na elo, o signalizuje blznovstvo cestovania. Kompetentn z ministerstiev apeluj na zdrav rozum a neodporaj vycestova (hoci oficilne vyhlsenia poskytn nemu), no a blzki ptnika apeluj na srdce, pretoe sa o neho boja. Do takejto - takmer bezradnej situcie - zazvon v cestovke telefn. Sprievodca, ktor tam psob u niekoko rokov, odkazuje tm svojim, e sa na nich te a e mu pokojne priletie. A tak sa na bratislavskom letisku stretn len t neoblomn. Na tch siedmich, o to predsa len vzdali, si skupinka poas pobytu spomenie s vedomm, e s radi, e oni vytrvali.
Apropo mdi obraz o vtedy prebiehajcom izraelsko-libanonskom konflikte si nvtevnci vytvorili po svojom. Ak chceli ma proamerick pohad na problematiku, stailo si naladi CNN, ak chceli ma proarabsk pohad na konflikt, prepnalo sa na arabsk Al-Dazru, no a komu staili len povrchn sprvy s fotozbermi starmi niekoko dn, tak si zapol slovensk mdi.

Prv dotyky so Zemou
Po krtkom lete ptnici pristan na novovybudovanom modernom izraelskom letisku Ben Gurion. Urite v oiach mnohch sa zra otzka toto hypermodern miesto akosi nem ni spolon s predstavou prastarch ptnickch miest. Podobne to bolo s hlavnm mestom Tel Aviv. Run a bohat mesto pln drahch ut, vyobliekanch ud, retaurci, obchodov, kaviarniiek a palmovch pl. Kto si chce ui konzumn dovolenku, je tu na sprvnom mieste. Prist len v hlavnom meste, odrekreova sa a znova odtia odletie. More, hudba, pestr strava... a nuda. T, ktor chc zai tto krajinu, musia urobi osi viac. Vytartova a prebda si ju zo severu na juh, z vchodu na zpad. Hoci je dos malink, d sa to len sasti. Aby ostalo nieo aj na druh, tret, tvrt... raz. Je tam toho neskutone vea, o treba vidie, pou, kde sa treba pristavi, precti, premeditova... jednoducho prei. Tto ptnici a potom pochopia, preo je Izrael stle stredobodom pozornosti.

Kto je to Izraelan?
smevne a parafrzou sa d poveda, e je ahie prejs ave uchom ihly ako loveku opsa Izraelana. Prototyp neexistuje. Vina obyvatestva je sce idovskho vierovyznania, no ij tu moslimovia, kresania a prvrenci rznych siekt. To o maj spolon, je sn len izraelsk cestovn pas a ni viac. Mono aj preto koluje vtipn mienka dvaja Izraelania, tri nzory.
Stretnete tu vzdelanch uencov, ale aj oplench svalovcov usilujcich sa zauja eny na pli; ortodoxnch idov, ktor aj v najvej horave pobehuj v iernych kabtoch a s vekmi iernymi klobkmi; zahalen arabsk eny, ktor sa kpu v kompletnom obleen; neoblomnch Arabov vytrvalo ponkajcich na trhu svoj tovar... Take vytvori si obraz Izraelana sa ned kvli tej krsnej mnohorakosti. To, e je zemie rozdelen na dva tbory idovsk a arabsk, ktor si k sebe stle nedoku njs cestu, je a zd sa, e ostane ete dlho tajomstvom s vekm otznikom. Ak chcete vedie, v ktorej asti Izraela sa prve nachdzate, zistte to aj bez toho, aby ste ovldali arabsk i hebrejsk npisy na tabuliach. Aj poda ich vzahu k ivotnmu prostrediu, a teda poda toho, kde sa hromadia kopy odpadu.

Posvtn miesta
Ptnik si pred cestou vytvor svoju predstavu vetkch tch miest, o ktorch u tokokrt poul, tal v Biblii alebo si natal v odbornej literatre. Je to vetko mlo. Tie miesta treba jednoducho zai. Aby bol zitok pln, je potrebn ma pri sebe sprievodcu, ktor to tie nem len natan, ale aj zait. A takto astie mala aj tto skupinka. Mons. ThDr. Jn Majernk je tam pre Slovkov lovekom na sprvnom mieste. Doke vo svojom komentovan vemi ptavo skbi biblistiku s archeolgiou, s historickmi svetskmi udalosami, sasnou politikou a ekonomikou a to vetko poda tak, aby to zaujalo mladch i starch. Je to jeho vzcny dar.
Kto sa chyst navtvi miesta vo Svtej Zemi, ten nech si zvi, o tam vlastne chce robi. Chce si ich odfoti? Nafilmova na kameru? Preta si o nich presne na tom mieste? Modli sa tam? Meditova? Vychutnva t inakos atmosfry? Ned sa vetko naraz, stle by to bolo na kor nejakej innosti. Sksenosti hovoria nechajte fotoapart doma a na konci pobytu si radej kpte publikciu s fotkami, ak sa vm nepodar odfoti a radej si tie miesta vychutnvajte vetkmi zmyslami naplno.

Nevyerpaten vyerpvajci program
Pestros zostavenho programu spovala v striedan historickch miest, nrodnch parkov, mor, riek, jazier, pt... Je pozoruhodn, e na kadho loveka zapsobia in miesta niekto sa s divom skla k betlehemskej hviezde k miestu, kde sa narodil Kristus, niekomu prde zaako vzdiali sa z miesta Boieho hrobu, pri ktorom smie pobudn len zopr mint. In padne na kolen na Golgote pred krom a cti neskuton bze v srdci. alieho zlom miesto, kde Mria povedala anjelovi svoje fiat. Mono aj preto, e v tej jaskynke naplnenej po sam okraj pokojom cti tie svoje tby a priania, ktor predklad Bohu. Vetky tie, z poutia a tania znme miesta, s akosi in. S in tm, e sme prtomn priamo na nich, pred nimi a e s ozajstn.

Ndhern a zrove rozporupln miesta
Jeruzalem a Betlehem psobia na ptnika ako dvojat, ktor sa vypnaj na kopcoch a svojou rchlou vstavbou u takmer splvaj. Vari kad m zmiean pocit, ke sa ocitne na Krovej ceste. Je to vlastne zka ulika, bazr pln predvajcich, kde sa mieaj vne tovaru a korenn. A ptnik si kladie vytav otzku tadia mal s Jei? Nemon. A predsa. Pochybnosti sa zmenia, ke prde (nielen Vek) piatok a vtedy je to kriovatka vetkch kresania putujci v hlbokej cte s modlitbou na perch sa stretvaj s ortodoxnmi idmi v iernych odevoch, ktor utekaj k Mru nrekov a moslimovia s iernobielymi atkami na hlavch sa nhlia k piatkovej modlitbe na chrmov nvrie, kde stoj meita Al Aksa. Napriek tejto spolonej rte ich delia svety. Kad ije a modl sa k svojmu Bohu v tom svojom Jeruzaleme, ktor je aj poda toho rozdelen na idovsk, moslimsk, kresansk a armnsku tvr. Getsemansk zhrada je pestrofarebn s ndhernou paletou olivovnkov a rznych kvetn. Akoby ani nebola tm smutnm miestom z ias Krista. Pod Olivovou horou s naukladan hroby prorokov s ich vtedajou tbou by o najbliie a prde as vzkriesenia. K vemi dleitm hrobkm patr bezpochyby t Dvidova. K nej sa prichdza poda tamojch regul mui inm vchodom, eny tie inm. Ke lovek zastane pred tou mohutnou hrobkou, ktor je prikryt iernym pltnom so zlatmi vyvanmi psmenami, m pocit, akoby to bolo vera, o odiiel. Mnohokrt s to detaily, ktor toia na emcie loveka. Tak ako v prpade miesta, kde Peter zradil Jeia. V celej dedinke akosi viac ako inde kikirkaj kohty. Tu ptnikovi nasko husia koa a prebehn hlavou otzniky nad svojm vlastnm kadodennm zrdzanm...

Cesta pou
Zoberte si dostatok vody, pou stle dookola. Oprvnene. Bez nej by to ptnik nezvldol. A ten obdivuje bedunov, ktor sa z asu na as po niekokch kilometroch objavia pod jednm vysuenm stromom. Je to bezpochyby tamarika a veda nej poslune sliaca ava. Hoci s Negevsk a Judejsk p na prv pohad pust, skrvaj v sebe mnostvo objavenho a aj toho ete neobjavenho. Jedno z mnohch prekrsnych miest je Ein Gedi. Oza v pti ospievan aj v Piesni piesn, kde s jaskynky, v ktorch sa Dvid skrval pred aulom. Prechdza cel de pou s prestvkami na asnch miestach a na sklonku da vojs do Egypta, aby mohol ptnik v noci vystpi na Sinaj, kde privta vchod slnka, je siln zitok, na ktor sa nezabda.

Archeolgia - magistra vitae
Ptnikov srdce a rozum sa nadchne, ke zastane v 9000 rokov starom Jerichu, ke me obdivova jaskynky v Kumrne, kde sa nali originlne zvitky, ke vystpi na Herodion, kde v asne premyslenom a prepekulovanom panskom sdle pochop vtedajiu moc pynho kra Herodesa Vekho, ktor sa zakol, e zrazu sa narodil Ktosi v ne on. Sta de v pti a lovek pociuje hlad, smd, navu a zrazu zbad do skl vytesan Kltor pokania Krista. Vtedajia biblick lkav ponuka by zlomila mnohch.


Pestr relif krajiny
Izrael je asn aj tm, e tu njdete rozlin krajinn tvary rodn pdu i skalnat pte, hory i moria, star archeolgiou objaven miesta i novovybudovan tvrte. Pozoruhodn vak je to, e sa asto objavia vtedy, ke to neakte. Ako naprklad mesto Korazim. Uprostred skalnatho prostredia pieskovej farby sa ptnik zrazu ocitne na mieste, ktor akoby bolo prekliate. Cel z iernych skl a ierneho piesku. Vraj psobenm sopenej innosti. To biblick zvolanie: Beda ti Korazim, beda ti Betsaida... priam kri z toho miesta.

Miesta, ktor zanechaj stopy v srdci
Poas dvoch tdov ich ptnik navtvi vemi vea. Z toho vekho potu aspo zopr: Kostol Navtvenia Panny Mrie, kde prvkrt predniesla Magnificat. Jaskynka, v ktorej sa Jei prvkrt pomodlil Pater noster. Betnia miesto vzkriesenia Lazara. Samuelova hrobka miesto, na ktorom si alamn vyprosoval mdros. Cesarea prmorsk s asne vekm a dobre vybudovanm amfitetrom. Hora Premenenia Tbor a Hora Blahoslavenstiev. Kafarnaum mesto, kde il a psobil Pn Jei. Kna galilejsk, ktor ponka okrem dobrho vna aj priestor, kde si mu manelia za asistencie kaza obnovi svoje manelsk suby a v rieke Jordn zasa kad svoje krstn suby...

Je toho v Izraeli vemi vea, o ptnik vid, pouje, oho sa dotka, kam vstpi. Nestihne to vak poas jednho pobytu. A na konci pobytu pochop to, o mu spoluptnik, ktor tam cestuje u iestykrt na zaiatku cesty povedal: Izrael treba navtvi trikrt... a potom vdy.
Izrael si jednoducho zska srdce ptnika.