O IERNEJ FARBE A ETE O VELIOM INOM

Autor:Jn Duda
Pridan: 2006-08-14 10:12:07
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Do katuky pre Pokoj a dobro v kostole bol vhoden list. Aj ke ide o list anonymn a na anonymn listy nedvame odpove, rozhodol som sa v tomto prpade urobi vnimku. Poda mjho nzoru bol list napsan v dobrej vli, nikoho konkrtne nenapad a navodzuje tmu. Aj ke si myslm, e itate sa mohol podpsa, repektujem jeho rozhodnutie tak neurobi.

Najprv text listu

... na tvri ahk ia, hlbok v srdci smiech...

Mnoh z vs poznaj slov tejto piesne od skupiny Eln. udia prevaj v ivote nielen chvle radosti, ale aj chvle smtku, iau a utrpenia. Takto je predsa ivot. Prina smev aj ia. Prve v tchto doch smti cel Slovensko za vojakmi, ktor tragicky zahynuli pri leteckom neast. Citliv udia vnmaj tto tragick udalos s vekm iaom. Verm, e vetci veriaci venovali aspo jednu modlitbu za spsu ich du. Smtok budeme nosi v duiach.
Tmto lnkom by som chcela poprosi o vysvetlenie, kam siahaj korene nosenia iernych iat na znak smtku. Kto vymyslel takto zvyk? Ako dlho sa m nosi smtok? Myslm si, e niektor udia v tejto veci obzvl᚝ prehaj. Mnoh z ns nosia smtok za umi, ktorch si v ivote nevili, ani im nepomohli. Pre koho si obliekaj ierne aty? Pre okolie? Pre pocit viny? Pre seba? Myslm si, e mtvemu je to u aj tak jedno. Je to len zvyk, tradcia, folklr? Viem, e tto tma je vemi citliv, e je ako o tom hovori, ale bola by som rada, keby sa napsal lnok o tom, e nie na povrchu m lovek smti, ale vo vntri. Ke bolo moje diea ete mal, vemi sa blo ud v iernom obleen. Pome ierna farba rodinm, ke im pripomna dennodenne tto tragick udalos?

M pravdu, ale...!?

Mono autorku listu i alch itateov sklamem, e sa nebudem venova histrii iernej farby a jej svislosti so smtkom. O o autorka iadala, v liste sama vyslovila: bola by som rada, keby sa napsal lnok o tom, e nie na povrchu m lovek smti, ale vo vntri. Stalo sa! Jej lnok alebo slov sme publikovali a ak by to bolo mlo, meme doda: m pravdu! Vetko, o vo svojom liste pe, je pravda. A napriek tomu mm k tomu vhrady. A dos vne, lebo sa tkaj spsobu myslenia a je pravdepodobn, e aj jej konania. Svoje vhrady sa poksim vyjadri v nasledujcich riadkoch.

Svet je farebn

no, svet je farebn. Je pln rznych farieb. Ak niekto nie je farboslep, iste si to vimol. Neviem, kto vymyslel zvyk spja iernu farbu so smtkom. Ale tie neviem, preo by som s tm nemohol vntorne shlasi, ak som vyrstol v kultre, ktor ma tomuto zvyku nauila. Nepoul som, eby niekto mal vhrady proti bielej farbe, ktor sa spja s radosou i slvnosou, zelenej farbe, ktor sa spja s ndejou. Ale mme psa o iernej farbe, tak sa k nej teda vrme. ierna farba sa nechpe vdy ako smtok, ale aj ako elegancia. Vimli ste si naprklad urastenho mldenca v iernom obleku, bielej koeli a vhodne doladenej kravate, ako sa vie elegantne sprva na slvnostnom spoloenskom podujat a pritom nepreva nijak smtok? A vimli ste si, e aj cirkev v tom najdramatickejom dni, akm je prevanie zrmutku z Kristovej smrti na Vek piatok, neoblieka svojich sluobnkov do iernej, ale do fialovej farby? Neprotestujme nad farebnosou sveta, ani nad tm, e niektor farby naa kultra spja s uritmi naimi pocitmi. Ako by vlastne vyzeral svet, keby sme svoje pocity nevyjadrovali aj farebne? A i je ierna farba naou obbenou alebo nie, patr k nmu ivotu tak, ako ostatn farby a netreba z nej robi straiaka pre deti, ani pre rodiny, ktor zaili nejak tragick udalos.

Podstatn kresan

Mono sa mlim, ale nemem sa ubrni presvedeniu, e autorka listu patr medzi kresanov, ktorch zvyknem nazva podstatnmi kresanmi. Na jednej strane pre u je podstatn vyjadri smtok (za zosnulch vojakov) modlitbou za spsu ich du alebo smti v dui (nie na povrchu) alebo aj otzka, i ierna farba pome rodinm ke im pripomna tragick udalos. Na druhej strane nie je pre u podstatn smton farba ich iat, nie je pre u podstatn smton folklr a vrcholom jej argumentu o nepodstatnosti iernej smtonej farby je, e mtvemu je to u aj tak jedno. Tu by niekto mohol zapochybova o innosti tohto poslednho argumentu, lebo km ijeme na tejto zemi, ete sme mtvymi neboli, a teda ani nevieme, i je to skutone mtvym a tak jedno. Ale to neviem ani ja, a tak nemm na to protiargument. Avak argumentov proti podstatnm kresanom mm pomerne dos. Toti tento typ kresanov si neuvedomuje (nechce alebo nevie si uvedomi alebo nedoke!?), e lovek nie je len dua, vntro... lovek je cel lovek, ktor m svoj vntorn svet a tie vonkaj svet. lovek potrebuje nielen cti, ale aj vidie, nielen pou, ale aj zai, prei... Ono sa ahko povie, e lovek m preva smtok vo vntri, nie na povrchu. Ale ak nevidme, e lovek smti na povrchu, ako uvidme, e smti aj vo svojom vntri? i nae procesie a pte nie s duchovnm folklrom? no, s! Ale s tu preto, aby aj nae telo videlo a poulo, o preva n duch a dua! Putujeme do Levoe nie preto, e tam je in Pn Jei a in Panna Mria ne v Markuovciach, ale preto, aby aj nae telo poctilo, e sme duchovnmi ptnikmi do naej nebeskej vlasti, kam ns prediiel n Vykupite. Preo Pn Jei ustanovil sviatosti ako viditen znak neviditenej boej milosti? Voda krstu obmva nae telo, ale tm zrove Boh obmva nau duu od hriechu! Naa viera je o podstate, ale je aj o kultre a tradcich, lebo ako nae myslenie ovplyvuje nae konanie, tak aj nae konanie (tl ivota, zachovvanie tradci) ovplyvuje nae myslenie.

Rcanie zvyklost

Zd sa mi, e list skrva v sebe urit tbu: odstrni iernu farbu alebo aspo ju viac nespja so smtkom, alebo, ak by sa tomu nedalo vyhn, nech ju nosme o najkratie. Dovote mi, aby som sa stal obhajcom iernej farby pre vyie zujmy. ierna farba je v naej kultre skutone vyjadrenm zrmutku, hoci je pravdou, e v inch kultrach me by vyjadrenm smtku in farba. Ak ja som zstancom iernej farby, ctim sa by zstancom aj tej kultry, v ktorej som rstol a ktor mi dala ivotn hodnoty viery, ndeje a lsky a ktor v konenom dsledku nazvam kresanskou kultrou. Mono to znie a smiene, ak sa lovek mjho typu pasuje do lohy zchrancu kresanskej kultry tm, e sa zastva iernej farby ako farby smtku. Poda ma tu vak ide o nieo viac: v kresanskej kultre, ktorej nositeom je predovetkym Eurpa, sa postupne nieo rca. Naprv to boli okrajov obyaje (tu by sme mohli zaradi aj t farbu), aby sme dospeli k rcaniu takch, akmi s manelstvo, cta k ivotu (eutanzia, potraty, manipulcia v oblasti bioetiky a medicny), cta k loveku a alie vdobytky naej kultry. Rca je ahko, ale budova je ako. Ak sa podarilo v niektorch krajinch Eurpy zrca kresansk kultru, m ju nahradili, o vybudovali namiesto nej? Jn Pavol II. to, o vybudovali, nazval kultrou smrti! Nu nedivte sa, ak polemizujem u aj o iernej farbe a obhajujem aj jej zmysel ako symbole zrmutku. Ale ak by som sa ocitol v krajine, kde je vyjadrenm smtku in farba a uznal by som za potrebn svoj cit smtku prejavi, spokojne by som si obliekol obleenie inej, nie iernej, smtonej farby.

Obaja mme pravdu...?!

Ale vrtim sa k listu. Jeho autorka m pravdu. So vetkm, o pe, aj shlasm. No vyuil som jej list ako dvod na premanie i polemizovanie. Len ju prosm, aby sa preto neurazila. Jej mylienky som polemizovanm rozvinul, aby som poukzal aj na in s tm svisiace problmy, akosti i na zloitos faktov, ktor sa poksime psmom vyjadri. Dospel som k presvedeniu, e vlastne obaja mme pravdu. Alebo len ja? Ale to by som u bol egoista. A to je u in tma... Z tej dnenej vyplvaj dve dleit ponauenia, za ktor autorke listu akujem a ktor by som si dovolil sformulova takto: po prv, ak to dokete, posudzujte loveka poda jeho vntra (nie poda jeho povrchu); no dvajte si pritom vek pozor, aby ste sa nezmlili a tm mu neublili! A po druh, ak sa u idete poksi nieo rca zo svojho tradinho ivotnho tlu, najprv usilovne hadajte jeho zmysel; a nijak nenjdete, potom to urobte.