JUBILEUM OTCA BISKUPA FRANTIKA TONDRU

Mons. Frantiek Tondra (Autor: archv redakcie)
Autor:Jn Duda
Pridan: 2006-08-14 10:08:54
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Da 4. jna 2006 sa doil 70-tky spisk biskup Mons. Frantiek Tondra, ktor sa stal z vle ppea Jna Pavla II. duchovnm pastierom Spiskej dieczy. Sprva o menovan Mons. Tondru na rad spiskho biskupa bola zverejnen 26. jla 1989. Biskupsk vysviacku prijal v spiskej katedrle 9. septembra 1989 z rk kardinla Jozefa Tomka (v tom ase prefekta Kongregcie pre evanjelizciu nrodov vo Vatikne) a v ten ist de sa ujal svojho radu.

Detstvo a kazsk roky

Frantiek Tondra sa narodil 4. jna 1936 v Spiskch Vlachoch ako tvrt z jedenstich det Michala Tondru a jeho manelky Veroniky, rod. Hmelrovej. Po zkladnej kole v Spiskch Vlachoch pokraoval v tdiu na Gymnziu v Spiskej Novej Vsi, kde v roku 1954 zmaturoval. V tom istom roku zaal tudova na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave odbor biolgia-zemepis. Tto kolu vak nedokonil, pretoe v roku 1957 preiel na tdium teolgie na Rmskokatolcku cyrilometodsk bohosloveck fakultu v Bratislave a po jej ukonen ho 1. jla 1962 Mons. Ambrz Lazk, biskup a trnavsk apotolsk administrtor vysvtil na kaza pre slubu Spiskej dieczy. Najprv bol kaplnom v Levoi (1961-63), potom sprvcom farnosti v Hnilci (1963-1970), v Zzrivej (1970-1983), v Tvrdone (1983-1986), v Levoi 1986-1989). Od roku 1989 je spiskm diecznym biskupom.

Akademick psobenie

Ako sprvca farnosti v Hnilci sa v roku 1968 prihlsil na postgradulne tdium teolgie na Rmskokatolckej bohoslovenskej fakulte v Bratislave, ktor ukonil v roku 1978 u ako sprvca farnosti v Zzrivej (okr. Doln Kubn) obhajobou dizertanej prce na tmu Individulne a socilne nosti. Po doktorte nastpil na katedru morlnej teolgie bohosloveckej fakulty, kde psobil ako odborn asistent. Do Bratislavy dochdzal raz tdenne na dva dni zo Zzrivej, kde bol sprvcom farnosti i naalej. V roku 1983 potom, ako Svt Stolica vydala jasn stanovisko, e hnutie katolckych kazov Pacem in terris je cirkvi kodlivm spoloenstvom a kazi by nemali by jeho lenmi Frantiek Tondra odmietol angaova sa v tomto hnut. Zo strany Ministerstva kultry Slovenskej socialistickej republiky nasledovala reakcia a odbornmu asistentovi Frantikovi Tondrovi bolo znemonen alie psobenie na bohosloveckej fakulte a svoje miesto musel opusti. Na akademick pdu sa op dostal a po vzniku Teologickho intittu v Spiskej Kapitule v roku 1990, kde zaal vyuova morlnu teolgiu ako odborn asistent. V tom ase bol Teologick intitt v Spiskej Kapitule sasou bratislavskej Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenskho. V roku 1994 sa habilitoval a zskal vedecko-akademick hodnos docent v odbore katolcka teolgia a v roku 1997 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za Profesora. Na Teologickom intitte KU v Spiskej Kapitule dodnes predna morlnu teolgiu.

Katolcka univerzita

V Spiskej Kapitule do roku 1950 existoval Uitesk stav zaloen spiskm biskupom Pyrkerom, ktor vychoval mnoho katolckych pedaggov zkladnch kl. Po nsilnom zsahu komunistickej ttnej moci v roku 1950 zanikol. Po pde komunizmu sa z iniciatvy katolckych intelektulov na ele s Prof. RNDr. Jozefom urekom, CSc. a Prof. RNDr. Kluvnkom, CSc. vznikla poiadavka zaloi na zem Spiskej dieczy vhodn intitciu na vchovu katolckeho uiteskho dorastu. Vaka spiskmu biskupovi Frantikovi Tondrovi a ruomberskmu farrovi Alojzovi Kostelanskmu dostala iniciatva relnu podobu. V roku 1995 vznikol v Ruomberku Pedagogick intitt sv. Ondreja ako sas Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Od roku 1996 sa Intitt v Ruomberku transformoval u na Katecheticko-pedagogick fakultu, ktor bola sasou ilinskej univerzity. V roku 2000 Konferencia biskupov Slovenska rozhodla zaloi Katolcku univerzitu. Vyberala z troch navrhovanch alternatv: prvou alternatvou bola transformcia Trnavskej univerzity, druhou bolo vybudovanie Katolckej univerzity v Koiciach a treou transformcia Pedagogickej fakulty v Ruomberku. Konferencia biskupov Slovenska sa rozhodla pre tretiu alternatvu. A tak vznikla Katolcka univerzita v Ruomberku a vtedajia Katecheticko-pedagogick fakulta bola rozdelen na dve fakulty: Pedagogick fakultu a Filozofick fakultu. Neskr Slovensk nrodn rada zkonom dala vznik Katolckej univerzite ako verejnoprvnej intitcii a zaradila ju do siete univerzt Slovenskej republiky. V roku 2004 sa z bratislavskej bohosloveckej fakulty vylenili dva teologick intitty (v Spiskej Kapitule a v Koiciach), a tak vznikla Teologick fakulta Katolckej univerzity ako jej tretia fakulta. V roku 2005 sa od Pedagogickej fakulty odlenil stav zdravotnctva a vznikla Fakulta zdravotnctva ako v porad tvrt fakulta Katolckej univerzity. Tri fakulty (pedagogick, filozofick a zdravotnctva) maj svoje sdla v Ruomberku, jedna fakulta (teologick) m sdlo v Koiciach. Hoci Mons. Frantiek Tondra nie je vekm kancelrom Katolckej univerzity, mono oprvnene poveda, e stl pri zrode tejto intitcie tm, e poskytol primeran materilne a personlne podmienky pre jej vznik a Konferencia biskupov tieto podmienky akceptovala ako najlepie z predloench alternatv pre vznik Katolckej univerzity so sdlom v Ruomberku.

Spisk dieczny biskup

Kad diecza m iba jedn hlavu, ktorou je dieczny biskup. Jeho psobenie delme do troch oblast. Dieczny biskup m posvcova veriacich (loha posvcova), m ich vyuova (loha vyuova) a m ich riadi, vies do boieho krovstva (loha riadi). Posvcuje ich vysluhovanm sviatost, svtenn a modlitbou. Vyuuje ich tm, e je im dobrm prkladom a tm, e im vyklad boie slovo a spsonosn uenie cirkvi. Riadi ich tm, e im dva dobr cirkevn zkony (zkonodarn loha), e spravuje a zabezpeuje sprvu jemu zverench veriacich v slade s nukou cirkvi a v slade s cirkevnmi zkonmi (loha spravova), e rozsudzuje, ak vznikn v cirkvi nejak spory alebo nejasnosti (loha sdi). V oblasti posvcovania pomhaj diecznemu biskupovi jeho pomocn biskupi, potom kazi a napokon diakoni. V oblasti vyuovania pomhaj diecznemu biskupovi jeho pomocn biskupi, kazi, diakoni, katechti. V oblasti riadenia pomhaj diecznemu biskupovi: 1/ pri vydvan cirkevnch zkonov dieczneho biskupa neme zastpi nik; toto me kona iba on (prpravn prce vak me robi aj niekto in); 2/ pri sprve jemu zverench veriacich poda cirkevnho uenia a v slade s cirkevnmi zkonmi diecznemu biskupovi pomhaj najm generlni vikri, biskupsk vikri a dekani; 3/ v oblasti cirkevnho sdnictva pomha diecznemu biskupovi sdny vikr a sudcovia.
Po smrti biskupa Jna Vojtaka v roku 1965 Spisk diecza nemala svojho biskupa a do roku 1989, ke sa nm stal Mons. Tondra. Bolo potrebn da do nleitho poriadku farnosti, dekanty, ako aj in intitcie dieczy. V sasnosti m Spisk diecza dvoch pomocnch biskupov (Mons. Imrich a Mons. Seka), dvoch generlnych vikrov (Mons. Imrich a Mons. Seka), jednho biskupskho vikra pre ekonomick zleitosti (Mons. Zentko) a jednho sdneho vikra (Duda). Diecza je rozdelen na tri oravsk dekanty (Trsten, Nmestovo, Doln Kubn), tri liptovsk dekanty (Ruomberok, Partiznska upa, Liptovsk Mikul), tri podtatransk dekanty (Poprad, Kemarok, Spisk tiavnik), tri dolnospisk dekanty (Spisk Nov Ves, Levoa, Spisk Podhradie) a dva hornospisk dekanty (Star ubova a Spisk Star Ves).
Na zem dieczy, okrem spomnanej Katolckej univerzity, maj sdla aj in intitcie s celoslovenskou psobnosou: Nrodn kolsk cirkevn rad v Spiskej Novej Vsi (riaditeka: Ing. Kopeck), Slovensk spolonos knonickho prva v Spiskej Kapitule (predseda: Prof. Duda) a Slovensk biblick dielo vo Svite (riadite: Prof. Tyrol). Tieto intitcie podliehaj Konferencii biskupov Slovenska.


Mons Sancti Martini II.

V roku 1947 sa doil ivotnej sedemdesiatky spisk biskup Jn Vojtak. Pri tejto prleitosti vyla publikcia Mons sancti Martini (Nvrie sv. Martina ako zvykli nazva Spisk Kapitulu sdlo spiskho biskupa - veriaci zo Spiskho Podhradia a z okolia). Tohto roku pri prleitosti sedemdesiatky nstupcu boieho sluhu a blahej pamti spiskho biskupa Jna Vojtaka Mons. Frantika Tondru, vyla publikcia pod nzvom Mons sancti Martini II. (Mons sancti Martini II: vrch svtho Martina. Zbornk pri prleitosti sedemdesiatky J.E. Mons. Prof. ThDr. Frantika Tondru, spiskho dieczneho biskupa (ed. J. Jarab), Levoa 2006). O sasnom spiskom biskupovi sa ned poveda vea na tak malom priestore nho asopisu. Kto vak m zujem dozvedie sa viac, tomu odporam preta si spomnan publikciu.
Nmu otcovi biskupovi Frantikovi Tondrovi elm v mene veriacich Markuoviec, Tepliky, Pod Tepliky a Lieskovian, ako aj v mene svojom pevn zdravie, Boiu pomoc a poehnanie a ete mnoho astnch rokov.