Jubileum kňazstva

Mons. Michal Klučar počas slávnostnej bohoslužby (Autor:  )
Autor:Mgr. Milan Ferenčík
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Všetkým je dobre známe, že ľudia sa radi stretávajú. O to radostnejšie je, keď sa ľudia stretnú pri takej nezvyčajnej príležitosti, akou je požehnaných 85 rokov života a 60 rokov kňazskej služby.

Takejto udalosti Pán Boh doprial vášmu rodákovi Mons. Michalovi Klučarovi, ktorý s radosťou prijal pozvanie od miestneho pána farára Prof. Jána Dudu na poďakovanie sa Všemohúcemu Otcovi sv. omšou v rodisku Markušovce. Ako sám spomína v homílii 28. mája 2006 v Markušovciach:
„Verejné poďakovanie je na mieste, zvlášť dnes, v týchto časoch, keď mnohí mladí ľudia pozerajú na kňaza ako na svoj vzor, ktorý im mnohokrát ukáže zmysel života. Na kňaza, od ktorého očakávajú, že bude ich kompasom na ich životnej púti. Ak budú ľudia vidieť u neho vernosť evanjeliu, bude táto skúsenosť mocnejšia ako nezdravé zábery v televízii. Skutky aj dnes majú svoju hodnotu a kňaz má konať službu, ktorá sa stane mostom a nie prekážkou pre ľudí, ktorí sa chcú stretnúť s Ježišom. To bolo snahou aj môjho kňazského účinkovania, či to už bolo 10 rokov na Liptove, alebo 10 rokov v rodisku nebohého otca biskupa Jána Vojtaššáka a 40 rokov na Spiši v Spišskej Kapitule. A tak sa naplnilo tých 60 rokov mojej skromnej služby na cirkevnom poli. Som hrdý na to, že patrím do živého radu kňazských povolaní farnosti Markušovce“.Pri návšteve jeho príbytku v Dome Charitas Sv. Jána Bosca v Spišskej Kapitule Mons. Klučar spomína na Božiu dobrotu, ktorá ho sprevádzala jeho životom. „Vďačnosť je nesmierne pekná forma vzťahu k Bohu a k ľuďom“.
S vďakou si spomína aj na svojho svätiteľa, Božieho služobníka biskupa Vojtaššáka a iných biskupov, ktorí viedli kňazov k tomu, aby posvecovali svet učením evanjelia a povzbudzovali novokňazov byť natoľko silní vo viere, aby ju mohli dávať ďalej. Svoju prácu zamerať na spásu ľudí a všetkých priviesť k Bohu. Krátka spomienka Vsdp. Klučara ku dňu svojej vysviacky, k mladosti a začiatku pastoračnej činnosti: „Mali sme veľa mladistvých plánov, ktoré sme chceli realizovať, ale pre nepriazeň politických pomerov sa nám všetko nepodarilo. Čo sa ale nepodarilo nám, to sa podarilo našim nástupcom, a čo nie im, tak to už budete napĺňať vy mladí“, dodáva. „Dnešná generácia kňazov môže už s hrdosťou prichádzať na kapitulský Sion, ktorý je prameňom duchovnej sily katolicizmu, ako po duchovnej, tak aj po kultúrnej stránke. To čo bolo v minulosti zakríknuté už ožilo“.V deň výročia 60. rokov vysviacky 9. júna sme sa spolu s kňazmi a ostatnými obyvateľmi a zamestnancami Domu Charitas Sv. Jána Bosca na Spišskej Kapitule zišli sláviť Najsvätejšiu obetu chvály v kaplnke Panny Márie Pomocnice kresťanov. Celebrantom sv. omše bol sám jubilant, ktorý sa osobne chcel poďakovať Nebeskému Otcovi za dar kňazstva sv. omšou na výročie svojej vysviacky. Hneď v úvodnej modlitbe to potvrdzuje keď sa modlí modlitbu dňa: „Bože, Ty si ma bez mojich zásluh vyvolil, aby som konal službu v tvojej Cirkvi...“, hneď bolo každému jasné, že ide o výročie primičnej sv. omše. Jubilant nás v kázni povzbudzoval, že každý západ slnka nám pripomína, že raz odovzdáme všetko a napriek tomu nemusíme zostať s prázdnymi rukami. Šťastie je cieľom ľudského života, pozná ho však iba ten, komu ide viac o šťastie druhých ako o to vlastné. Každý je najkrajší a najužitočnejší, ak je sám sebou. Pretože jednou z najbezpečnejších ciest k najčistejšej radosti je cesta utrpenia a skúšok. Vtedy Kristova láska dosahuje plnosti. Uchovanie tejto radosti je súčasne uchovanie pravého charakteru Kristovho učeníka. V závere kázne sa poďakoval jubilant Všemohúcemu Bohu, spomenul si na nebohých rodičov, súrodencov i celú rodinu, poďakoval za ich podporu najmä modlitbou a za vzájomnú lásku. Zároveň nás prosil o modlitbu za vytrvalosť, aby kňazská služba bola Cirkvi na osoh a súčasne nás uistil, že svojimi modlitbami nám chce vyprosovať od Všemohúceho potrebné milosti a mocnú materinskú ochranu Panny Márie. Celá sv. omša sa niesla v Duchu primícií. Záverečné požehnanie dojalo každého, pretože trasúci sa hlas jubilanta bol nádherným prejavom úprimnej vďačnosti pokorného správcu svätých tajomstiev.