ROZHOVOR S NOVOKŇAZMI

Janko a Róbert na Sivej Brade neďaleko seminára (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Tento mesiac prežíva naša farnosť obrovskú radosť. Dvaja z našich bývalých markušovských miništrantov prijali 17. júna vkladaním rúk nášho otca biskupa sviatosť kňazstva. Všetci dobre vieme, o koho ide. Sú to Janko Rimbala a Robo Gurčík. Pri tejto milej príležitosti som im položila zopár otázok. Do začínajúcej kňazskej služby im chceme zaželať hlavne veľa zdravia, mnoho božích milostí, božieho požehnania a radosti zo svojej duchovnej práce.

Kedy si prvýkrát počul „boží hlas“, kedy prišiel ten prvý impulz v tvojom živote, že sa chceš stať kňazom? Prišiel postupne alebo to bola nejaká udalosť v tvojom živote,ktorá to všetko spustila?
R: Seriózne som začal zvažovať túto možnosť na strednej škole. V mojom prípade to boli dotieravé myšlienky, ktoré ma znepokojovali a neustupovali.
J: Prišlo to postupne. Aj keď som sa tomu zo začiatku bránil. Chcel som si urobiť život podľa svojich predstáv. Postupne ma to však celé chytilo a podmanilo svojím čarom.Živo si pamätám na chvíľku, keď sme sa s Cyrilom asi po 2.ročníku na ZŠ rozprávali, čím chceme byť. Najprv sme o tom nechceli veľmi hovoriť, ale nakoniec vysvitlo, že obaja chceme v podstate to isté. Na strednej škole to však trochu opadlo a veľmi som chcel študovať medicínu. No od 4. ročníka som mal v hlave veľký zmätok, ktorý zmizol po mojom pevnom rozhodnutí stať sa kňazom.Ten zmätok sa už viac nevrátil...

Bol alebo aj je niečo alebo niekto, kto ťa svojím spôsobom inšpiroval k tomuto celoživotnému povolaniu?
R: Je ich viac, na jednej strane sú to kňazi, na druhej strane ľudia, ktorí s kňazstvom nemajú nič spoločné.
J: Boli to hlavne príklady kňazov z okolia. Chcel by som spomenúť najmä Tonka Kasana, s ktorým som doteraz dobrý priateľ a mám ho rád. Je to človek, ktorého je ťažko nemať rád... Oslovil ma najmä svojím prístupom k ľuďom, jeho otvorenosťou, obetavosťou a ešte niečím, čo neviem konkrétne definovať. Môjmu rozhodnutiu predchádzalo najmä intenzívne premýšľanie o živote, ľuďoch, Bohu, trpení a o mne.

Je pre teba niekto vzorom aj v tvojom okolí? Máš vzor medzi svätými? Koho si berieš, resp. uznávaš ako svojho patróna?
R: Áno, je taký človek, ale nebudem ho menovať, aby sa náhodou nepokazil. Môj obľúbený svätec je Don Bosco. Obľúbil som si ho kvôli jeho štýlu, akým vedel osloviť ľudí. Všetko čo robil, dotiahol do úspešného konca – mám sa čo učiť.
J: Z okolia sú to kňazi Kasan, Kuffa, Krišanda a zo svätých Ján Mária Vianney, Filip Neri, Don Bosco. Mojím patrónom je sv. Ján Krstiteľ, ale aj sv. Ján apoštol je mi veľmi blízky pre svoj blízky vzťah s Ježišom.

Dnešná doba cirkvi veľmi nepraje. Uvedomuješ si preto vážnosť a súčasne aj dôležitosť svojho povolania práve v dnešnej dobe?
R: Uvedomujem si súčasnú situáciu, ale také strašné to zas nie je. Keď je cirkev v nemilosti sveta, to neznamená, že je v nemilosti Boha.
J: Neviem, či si to dostatočne uvedomujem, ale do kňazstva nejdem preto, aby som sa mal dobre.

Ktorej skupine by si sa chcel v rámci pastorácie najviac venovať?
R: Nemám presne vyšpecifikovanú skupinu farníkov,ktorým by som sa chcel venovať. Predpokladám však, že najviac si budem rozumieť so svojimi rovesníkmi, ale napriek tomu chcem byť kňazom pre všetkých.
J: Najbližšie sú mi mladí,ale chcem sa venovať všetkým, ku ktorým prídem.

Čo pre teba znamená rodina?
R: Pre každého človeka zdravá rodina predstavuje zázemie. Rodina, z ktorej odchádzam do pastorácie, mi poskytovala dostatočné zázemie - ťažko sa mi bude zvykať.
J: Rodina je pre mňa z najkrajších fenoménov našej spoločnosti. Keď vidím nejakú šťastnú rodinku, hneď sa mi zlepší nálada. V kruhu takejto rodiny sa cítim ako doma.Niekedy som aj ja sníval o svojej vlastnej rodine a živo som si to všetko predstavoval. Teraz snívam o duchovnom otcovstve, o svojich duchovných deťoch, blízkom spoločenstve, kde sa nemusím pretvarovať a kde sa cítim dobre, jednoducho o mojej farnosti.

Aký je tvoj názor na vydávanie časopisu vo farnosti?
R: Časopis mi nosieva do seminára pán farár. Poskytuje mi prehľad, čo sa doma deje, aké boli akcie – okrem iného. FANDÍM VÁM.
J: Veľmi kladný.

Čo by si chcel na záver popriať naším čitateľom?
R: Želám každému čitateľovi po-kojné dni, lebo pokoj symbolizuje prítomnosť Boha.
J: Každého pozývam na našu vysviacku a primície, aby som sa s vami podelil o svoju obrovskú radosť. Len veľmi nerád by som na niekoho zabudol. Aj preto vás týmto srdečne pozývam. Príďte a tešte sa spolu s nami. Tešíme sa na vás.