Zavolajte prosm informcie...

Autor:Lucia Domenov
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

V jednej nemocninej izbe leali tri tetuky. Bolo to ensk oddelenie. Jedna tetuka tam leala a usmievala sa. S neskrvanou hrdosou sa priznala, e u oslvila osemdesiatptku. Na tie roky vyzerala skutone dobre. Len nohu mala nejak vemi napuchnut a pohybovala sa len o barlch a aj to vemi ako. A vtedy som na nej spozorovala, e roky s predsa len roky. Druh, mladia, tie nevyzerala zle. Vyzerte vemi dobre- svorne kontatovali obidve spolubvajce. Pravda sa vak ukzala vemi skoro. Prila nvteva a ukzala sa potreba porozprva. Len pani Jolana tak ju prbuzn oslovovali rozprvala akosi od veci. Bola toti nahluchl. Prbuzn jej museli rozprva viac do ucha, aby poula a porozumela. Hnevala sa, e ete nem strojek, ktor by jej pomohol lepie pou. Ete by jej pomohol, ale ktovie ako nadlho, lebo roky s len roky. A okrem toho mala ete alie diagnzy a na kad liek, kopec liekov... Vtedy ete nikto nevedel, e tretia je sce najmladia, ale aj najviac chor. dajne s ou mali lekri najviac prce, aby jej ratovali hol ivot. Ale aj ona vyzerala vemi dobre. Lene niekedy vzor je jedn vec a choroby druh.
Aj na druhch izbch boli zaujmav tety. Jedna hovor druhej: Vidm, e tu ktosi je, ale poznm vs len po hlase. Doma som sama a vravia mi, e ak by mi bolo zle, aby som dvihla telefn a zavolala, e prdu. Povedala som im: napte mi telefnne slo vekmi literami na biely papier. A napsali. Ale ke volm, vdy sa mi v telefne ozve: Volte neexistujce slo. Zavolajte prosm informcie! A o ja mm o vola nejak informcie a ani neviem, kde to mm vola na tie informcie. A tak zlom telefn a u nikde nevolm. Ale ke nai prdu, vytaj mi, preo som nevolala. No ja im vravm: Napte mi slo vekmi literami... A zase to lo dookola. Okuliare na oiach vak musela ma, hoci neviem nao. Ale tetuky osi mali spolon: na ich nemocninom postenom stolku leal ruenec. Modlievali sa ho denne a asto i v noci, ke im spnok neprichdzal, alebo ke sa nectili dobre. A tak tichuko leali, trpeli a modlili sa. Boe, koko sa len toho namodlili. A v rdiu povali sv. omu a nahlas odpovedali. Ke priiel pn dekan to akoe ten kaz, ktor im prinal sv. prijmanie a oni ho ctivo oslovovali dekan vetky prijmali eucharistiu s takou samozrejmosou ako raajky, obed i liek. A tak oakvali svoj de, svoju hodinu, ktor mala prs a oni ju u tuili. Lebo roky s roky. Ktosi raz poas nvtevnch hodn nahlas poznamenal, e nie je to s nimi ahk, ale urite poun.