S rozbúreným srdcom

--- (Autor:  )
Autor:Lucia Dutková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Potrebujeme my ľudia pôst?
My, ktorí všetko vieme?
My, ktorí si povieme, že už aj tak dosť trpíme?
My, ktorí si myslíme, že vieme všetko a pritom nevieme nič?


Potrebujeme teda pôst?

Každý z nás, aj perfektní ľudia vždy musia na sebe niečo zdokonaľovať. Pôst neznamená iba zriekanie sa mäsa, hudby, zábavy, ale aj „zlepšovanie“ samého seba. Veď mäso nejedia aj vegetariáni a jedla sa zriekajú nielen kresťania, ale aj mnohí, ktorí chudnú.
V toto obdobie sa nemusíme postiť rovnako a len preto, lebo to robia všetci. My si musíme najprv sami s pokorou uvedomiť, že to potrebujeme. Určite nám k tomu pomôže aj len krátka, ale úprimná modlitba a nebeská Matka, ktorá nám v tom drží prsty.

Ako nám to ide so zriekaním sa

Určite aj vy, hoci nie ste závislí ani na drogách ani na alkohole alebo na niečom podobnom, ste naviazaní na určitú vec, ktorej sa vzdávate dosť ťažko.
Čoho sa vzdávaš najťažšie, respektíve čo sa ti odopiera najťažšie - otázka, ktorú som položila dvom mladým ľuďom. Ochotne mi odpovedali, za čo im ďakujem.
Zuzana, 18 r.
,,Najťažšie pre mňa je, keď mám „zaracha“ a chýbajú mi kamaráti. Aj keď to nerada priznávam, ťaž­ko sa mi odopierajú cigarety.“

Matúš, 18 r.
„Najťažšie sa vzdávam počítača a hudby. Musím sa toho vzdať, keď mám zlé známky, t.j. po vysvedčení. Je ťažké vzdať sa počítača, lebo ma to veľmi baví a chcel by som sa stať programátorom.“

Drž ma bližšie

Drž ma bližšie sám deň čo deň, naša láska nech večnosť zrie. Daj nech pravdy sa nepustím, z očí nikdy ťa nestratím.

1. V mojich pádoch aj úspechoch, v mojich šťastných aj smutných dňoch moje srdce ti patrí len, Ty si nádej, žijem v nej.
R.


2. Ty si Ten, ktorý dýcha v nás, Ty si Ten, ktorý stráži ma. Srdce preteká pokojom, keď tvoj hlas smiem počuť v ňom. R.
3. Nikto neľúbi akoTy, nik nestará ako Ty, zdá sa nebo si otvoril. Otče, vieš jak mám Ťa rád.
R.


Rozhovor s Bohom

Ticho a zároveň s rozbúreným srdcom si sadám k Tebe, môj Bože. Neviem si poradiť s tým nešťastným pôstom…

Pozerám, že Tebe sa to darí, nič neješ už hádam taký tridsiaty deň. A tu na tejto púšti musíš byť aj smädný … Ja niekedy po príchode zo školy ťažko odolám sladkým dobrotám a kávičke. Všimla som si Tvoj čas, ktorý venuješ iným a modlitbe s tvojim Nebeským Otcom. My totiž nemáme dosť času ani pre seba. A veď vieš, aké veľké zlo na nás hľadí zo všetkých strán, potom to už s upadnutím do hriechu ide veľmi ľahko…
Takže to, čo si mi práve povedal, že hladuješ kvôli nášmu lakomstvu, myslíš vážne?
A to, že usmiatím sa na blížneho sa rozjasní aj ten najškaredší deň, si nám už asi povedal, zasa sme na to zabudli.
Pane, Ty ma teda držíš za ruku, keď sa na mňa škľabí hriech? To Ťa teda budem držať silnejšie a dúfam, že nezabudnem, koho mám pri sebe. Môj Bože, pomaly začínam chápať Tvoje požiadavky a rady. Vďaka! Tak nabudúce, áno?