Editoriál

 (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Zážitkov a príbehov počas letných prázdnin a dovoleniek je vždy neúrekom. Niektoré sú milé, na tie si človek zaspomína rád. No sú aj také, na ktoré by sme najradšej zabudli.
K tým menej príjemným patrí aj moja skúsenosť zo začiatku augusta. Sprevádzala som malú skupinku zahraničných turistov. Keďže počasie sa nevydarilo, zašli sme do jednej výnimočnej slovenskej jaskyne. Chcela som svojim známym urobiť radosť, tak som im potajomky kúpila vstupenky. Medzitým som odišla k vedľa umiestnenému stánku po letáčiky. Oni si však v tom čase kúpili vstupenky tiež. To som zistila až tesne pred oficiálnym vstupom do jaskyne. A tak som rýchlo utekala k pani pri pokladni, ospravedlnila som sa jej a poprosila o stornovanie desiatich vstupeniek. Veď problémy sú na to, aby sa riešili. To, čo nasledovalo potom, bola studená spŕška slov, nad ktorou ešte dosť dlho potom moji známi krútili hlavami. V jej kriku boli výčitky typu – ako som jej tým skomplikovala život!
Hanbila som sa. Za „slovenskú kultúru“ v službách.
Áno, jaskyňa bola ozaj prekrásna a jedinečná svojho druhu. Verím, že sa cudzincom páčila. Žiaľ, jej návšteva sa v ich mysliach bude spájať s kultivovanosťou národa. Bolo mi a je mi stále smutno, že sme si v našom štáte ešte nezvykli na to, že krása krajiny nespočíva len v jej kultúrno-historicko-prírodných pozoruhodnostiach, ale v značnej miere aj v miestnom obyvateľstve.
Keď som na túto tému diskutovala s inými ľuďmi, stretla som sa častejšie s prekvapivo zvláštnou reakciou.
„Prečo má byť človek milý k zákazníkom, keď nie je vo firme alebo v službách primerane finančne ohodnotený a majiteľ ho zdiera?“. Hrôza. Ako keby hodnota človeka a jeho správanie sa dalo vyčísliť sumou na výplatnej páske. Alebo vnímame ľudí už len ako objekt zárobku?
Je však tiež pravdou, že zákazníci častokrát svojím nevhodným správaním tak „vytočia“ zamestnanca, že si to potom „odnesú“ za neho „ďalší v rade“. A práve tu je ten moment, ktorý otestuje pevnosť nášho charakteru. Ak vrátim škaredé správanie v takej istej miere, znížim sa presne na jeho grobiansku úroveň. Ak by to pokračovalo takto ďalej, o chvíľu sme štátom bezočivosti.
Ešteže sú medzi nami „anjeli“, ktorí svojou šľachetnosťou vedia zastaviť, alebo aspoň preťať reťaz hrubosti. Vedia sa povzniesť nad situáciou, ktorá zabolí a vrátia radšej milý úsmev. To odzbrojí aj najväčšieho nevychovanca.
Milí čitatelia! Začal sa nový školský rok. Opäť sa žiaci a študenti učia. Okrem iného aj slušnému správaniu. A my dospelí, ktorí už neabsolvujeme hodiny náboženstva alebo etiky, obnovme si v sebe hodnoty, ktoré sú hodné slušného človeka. Jednou z nich je bezpochyby úcta k sebe navzájom. Potom to nebude až také podstatné, či sme chudobnou alebo bohatou krajinou, ale že sme krajinou slušných ľudí. To podľa mňa zaváži viac.
Pekné končiace sa leto vyprosuje Monika Hodnická