Zdravá kresťanská rodinná atmosféra

xxx (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Do farnosti Markušovce nastúpil od 1. júla 2005 nový kaplán, novokňaz Valentín Kokoruďa, rodák z Popradu Veľkej. Avšak jeho otec a mama pochádzajú z Poľanoviec spod Braniska. Po ukončení Gymnázia v Kežmarku nastúpil na štúdium teológie v Spišskom Podhradí a tohto roku sa stal kňazom. Markušovce sa stali jeho prvým kaplánskym miestom.

Kto alebo čo Vás motivovalo stať sa kňazom? Kto bol, prípadne je Vaším vzorom?
Pochádzam z početnejšej rodiny, v ktorej vládla zdravá kresťanská atmosféra. Som najstarší a mám ešte siedmych súrodencov, z toho jedného brata. Na prvom mieste ďakujem Pánu Bohu za rodičov, ktorí mi dôslednou výchovou a svojím príkladom odovzdali dar viery a naučili ma vzťahu k Bohu. Stále budem mať na pamäti ich, cez deň upracované, mozoľnaté ruky, ktoré večer skladali k modlitbe, a to podľa možností spoločnej. Myslím si, že tam môžem hľadať koreň svojho povolania. Neskôr ma zaujal svätý život niektorých kňazov, ktorí mi boli príkladom a povzbudením a taktiež životopis svätého Jána Márie Vianneyho – patróna kňazov. Nakoniec som svojím rozhodnutím odpovedal na Božiu výzvu: „Poď za mnou.“ Dnes ma dokáže povzbudiť každý, kto berie svoju vieru vážne, kto sa úprimne snaží o príkladný kresťanský život smerujúci k trvalej blaženosti v nebi.

V pastorácii ste len krátko. Aké sú Vaše prvé dojmy. Zvykli ste si už na „nový život, tvrdú realitu“?
Niečo sa končí a niečo začína. Azda týmito slovami by sa dala opísať situácia každého, kto sa ocitne na hranici svojich životných míľnikov. Ukončil som štúdium v seminári. Bol to čas formácie, čas zbierania a nadobúdania vedomostí a prípravy na novú etapu svojho života – žiť svoje kňazstvo, darovať sa tým, ktorí to potrebujú a čakajú. Žeby „tvrdá realita“? Skôr by som to charakterizoval ako „nový spôsob života“. Viac práce, povinností a zodpovednosti. Ale vedomie, že práve týmto plním Božiu vôľu a nasledujem svojho majstra Ježiša Krista, mi dodáva chuť, silu, optimizmus a životne dôležitý elán.

Ako na Vás zapôsobila naša farnosť? Splnila Vaše predstavy?
Keď človek prichádza na nové doteraz neznáme miesto, je prirodzené, že si vytvára určité, poväčšine ideálne predstavy. Snažil som sa nepodľahnúť snívaniu, lebo keď človek uverí ideálnym predstavám, veľmi rýchlo sa môže presvedčiť o opaku. Lepšie je byť milo prekvapený, ako hlboko sklamaný. Musím priznať, že zatiaľ som z farnosti Markušovce a jej filiálok milo prekvapený, aj keď to ešte pre krátkosť času nedokážem objektívne zhodnotiť. Prekvapil ma dosť veľký počet miništrantov, kvalitný spev speváckych skupín, starostlivosť o čistotu kostolov a ich okolia, niektoré rozbehnuté farské a pastoračné aktivity, nábožní a dobroprajní ľudia...

Čomu by ste sa chceli počas bežnej pastoračnej práce ešte venovať? Zameriate sa viac na deti, mládež či strednú generáciu?
Pastoračný kňaz vo farnosti by mal mať otvorené srdce pre každého. Nie je dobré, ak kňaz preferuje či uprednostňuje len nejakú skupinu ľudí a tí druhí sa cítia byť akoby piatym kolesom na voze. Ale na druhej strane je celkom prirodzené, že človek radšej inklinuje k ľuďom s približne rovnakým vekom. Mladému sú bližší mladí. Viac im rozumie, vie skôr pochopiť ich problémy, pretože tiež prežíva čosi podobné. Chcel by som asi práve toto využiť. Venovať sa človeku, ktorý to potrebuje, sa vždy oplatí.

Aký je Váš názor na vydávanie časopisu vo farnosti? Aké sú podľa Vás jeho pozitíva, prípadne negatíva?
Je pre mňa ťažké hodnotiť nejaké pozitíva či negatíva, nakoľko nemám konkrétnu osobnú skúsenosť s takouto prácou. U nás doma sa farský časopis nevydával. A práve to považujem za veľké negatívum. V dnešnej dobe sme zaplavení množstvom rôznej tlače. Dnes, keď kupujeme noviny, časopisy, možno aj bulvárne, prečo neponúknuť ľuďom niečo, čo by ich aj v duchovnom rozmere povzbudilo, poučilo, informovalo a formovalo? Predovšetkým v tomto vidím zmysel a význam farského časopisu. Nehovoriac o tom, že farský časopis otvára priestor pre tímovú prácu, aktivitu niečím prispieť pre dobro iných ako aj rozvoj intelektuálnych, osobných, schopností a daností každého. Ide o celkový rozvoj osobnosti a zbieranie skúseností tak autorov, ako aj čitateľov. Dúfam, že aj ja na svojej ceste rastu a dozrievania urobím aspoň malý krôčik i v tomto smere. Myslím si, že na každom mieste treba podporiť takúto prácu, zvlášť tam, kde sú na to všetky predpoklady, ochotní ľudia a dobrá vôľa.