Rodina - základ spoločnosti

Rodina na prechádzke (Autor:  )
Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Tak často vyskytujúce sa prirovnanie založené na veľkej pravde. Druhá strana mince nám však ukazuje, že rodina je z každej strany „bombardovaná“ množstvom mylných názorov. Siahajú na ňu nenápadne, vraj pre jej dobro. Sloboda rozhodovania, partnerstvo bez záväzkov, manželstvá ľudí rovnakého pohlavia, práva žien, právo na smrť v ťažkom utrpení,... Klamstvá obalené do slov právo a sloboda.

V spleti týchto tvrdení sa kresťanská rodina môže cítiť mnohokrát zakomplexovane. Kresťanskí rodičia majú viac detí, čo nie je v móde, nemôžu si dovoliť dovolenku pri mori či drahé lyžovačky, ženy sa nemôžu emancipovane realizovať v práci, ale starajú sa o chod domácnosti, muži sa ponáhľajú z práce domov, aby mohli aspoň sčasti pomôcť pri domácich prácach. Títo otcovia a mamy cítia, že dieťaťu nestačí zabezpečiť dobre jedlo, vhodné oblečenie a byť dobre telesne ošetrované. Cítia, že príprava na príchod dieťaťa nespočíva v tom, že sa s veľkým úsilím zháňa nový kočiar, veci potrebné pre novorodenca vrátane niektorých bytových doplnkov. Cítia, že nestačí zapnúť telku, aby sa dieťa dobre zabavilo. Cítia, že nestačí zabezpečiť dieťa finančne. Kiež by to neboli dôvody k zakomplexovanosti, ale k hrdosti týchto rodín. Veď, kde získa dieťa viac? Na drahej dovolenke alebo uprostred svojich súrodencov a milujúcich rodičov, ktorí si nájdu každý večer čas na spoločný rozhovor? Kde vznikne zdravá spoločnosť? V skromnej rodine, kde morálka, mravy a sila lásky sú prvoradé, alebo v rodine, kde sa vzdáva hold mamone, kde egoizmus trhá medziľudské vzťahy? Popri štatistike populačných trendov nepočuť hlasy tých, ktorí bojujú za práva žien. V dnešnej dobe je „prepych“ a nezodpovednosť mať viac detí. Iné štatistiky vyčísľujú, koľko stojí rodičov jedno dieťa. Vtedy sa mi objavia pred očami naše staré a prastaré mamy. V akom blahobyte vyrastali ony? Poznali radosť z práce a dodnes si dokážu vážiť kôrku chleba poznačenú mozoľnatými rukami.
Nepotrebujú módne a drahé ošatenie, to nedokáže obveseliť ich dušu. Túžia len po dobrom slove a ich kroky vedú každým dňom do Božieho chrámu. Tam nasýtia svoje vnútro. Pán Ježiš prišiel ohlasovať evanjelium chudobným v duchu, teda jednoduchým ľuďom, ktorí bez predsudkov prijímajú a plnia Jeho vôľu.
Rodičia majú výhradné právo vychovávať svoje deti, odhaliť a rozvíjať v nich talenty, ktoré dostali do vienka pri narodení. Primárnu výbavu osobných čŕt dieťa dostane do daru od Boha a svojich rodičov, ktorí majú možnosť v dieťati formovať jeho charakterové črty a životné postoje od útleho veku. V rodine dieťa získava priamy a trvalý zážitok lásky, buduje si zdravé sebavedomie, učí sa pracovať, rozlišovať dobro a zlo, získava cit pre spravodlivosť, slušnosť, učí sa odpúšťať, pestuje si úctu k materiálnym a hlavne duchovným hodnotám. Mnohí si myslia, že tieto úlohy sú pre nich ťažko zvládnuteľné, avšak, ak nás Boh určil stať sa rodičmi, obdaril nás i silou, múdrosťou a láskou pre splnenie tohto poslania. Rozhodne však netreba zabudnúť o tieto dary denne prosiť a ďakovať za nich. Rodina takto bude tvoriť „domácu Cirkev“, ktorej vzorom je Svätá rodina. Nech za ňu oroduje Panna Mária – Matka Cirkvi, matka každej rodiny a svätý Jozef, ochranca rodín.
Drahé kresťanské matky a otcovia, nedopusťme, aby egoizmus vstúpil do našich rodín. Pretože kriví ľudské charaktery, nechce nič vedieť o susedoch, spolupracovníkoch, kamarátoch, je len pokrivenou samoláskou, ktorá si vyberá to lepšie iba pre seba, ktorá narieka pri bolesti, ale bolesť iných si ani nevšimne, nepočuje iných a hovorí stále o sebe, presadzuje svoje myšlienky a prehliada mienku iných. Poprosme Ducha Svätého, aby prenikol naše rodiny svojimi vnuknutiami, otvorme mu svoje srdcia a dovoľme mu, aby v nás naplno pôsobil a pomáhal nám pri každodenných starostiach, problémoch, no rovnako i v radosti a pohode.
Verím, že sa mnohé rodiny v tomto článku našli, že sú im tieto slová blízke, avšak sa možno cítia osamotene. Verte, že v tomto pomýlenom svete nie ste sami, že je tu viac takých rodín, ktoré sú vzorom a výkričníkom pre tých, ktorí podľahli názorom civilizácie smrti. Osobne som stretla takýchto ľudí či už v kresťanskom letnom tábore či prostredníctvom manželských duchovných cvičení. Zistila som, že existujú rodiny, ktoré bojujú s väčšími problémami či už vo výchove detí alebo vo finančnom zabezpečení,... Vzájomne sme sa povzbudili, pookriali.
Neostávalo mi nič iné len skonštatovať: „Buďme radi, že môžeme zaprieť samých seba, vziať náš kríž na naše plecia a byť nasledovateľmi nášho drahého Ježiša Krista, Syna Božieho.“ On sám nám bude v tomto posilou, len ju musíme s pokorou prijať a čerpať z nej. To nám pripomína aj aktuálny Rok Eucharistie.