Zlatá rybka...

--------- (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Máme tu december a s ním aj najkrajšie sviatky v roku. Vianoce. Tí najmenší sa nevedia dočkať darčekov a prekvapení. Čím je však človek starší, viac ako po daroch túži hlavne po pokoji a zázračnej vianočnej atmosfére. Akoby aj nie. Počas celého roka sme v "jednom kolotoči", a tak je pochopiteľné, že sme na jeho konci fyzicky aj duševne unavení a vyšťavení. Snažíme sa vypnúť a nabrať nových síl do ďalšieho roka. Viac sa venujeme deťom, rodine. Spoločne vychutnávame teplo rodinného krbu. Pozeráme či čítame rozprávky a v duchu sa vytešujeme, ako to v tých rozprávkach vždy všetko šťastne končí. Dobro víťazí a zlo je potrestané a vinníci s ním. V kútiku srdca každý z nás by aspoň na chvíľku chcel žiť v takom svete dobra, chcel by byť rozprávkovou bytosťou, alebo aspoň chvíľku vlastniť zlatú rybku, čo by mu splnila všetky želania. Alebo čarovný prútik...? Áno, mohli by sme pokračovať do nekonečna, pretože tých rozprávkových i magických vecí je veľmi veľa. Realita je však častokrát úplne iná. Tú každodennú realitu si však robíme my sami-ľudia. Nikto a nič iné sa za tým neskrýva. Je to častokrát náš egoizmus, bezohľadnosť a naša pýcha. Každý z nás je iný, jeden je dobrý v technike, iný v kreslení alebo v inej činnosti. Ale o tom je svet a život v ňom. A aby fungoval, aby sme my mohli žiť, je potrebné všetky jednotlivé zložky zosúladiť a zharmonizovať. Inak to nejde. Musíme si vážiť jeden druhého ako človeka. Musíme si vážiť prácu jeden druhého a tomu priúčať aj naše deti. Nikoho nepodceňovať, pretože všetci sme božie deti. Len jeden dostal do vienka to, iný zasa niečo iné. Niekto dostal viac, iný menej. Všetci však máme za povinnoť to svoje "zverené bohatstvo"chrániť a zveľaďovať v prospech ostatným. Každý človek v živote prejde rôznymi etapami, niekedy sa mu darí, inokedy nie. Dnes je obzvlášť "nebezpečná"doba na životné prešľapy. Stačí, že jeden deň prídete o prácu, nezaplatíte inkaso za byt, nepohodnete sa s manželom či manželkou a skončíte na ulici ako bezdomomovec. Dnes stačí naozaj málo k tomu, aby sa človek stal bezdomovcom. Ktosi múdry raz povedal: „Nie je hanbou padnúť na dno, hanbou je však s tým nič nerobiť!" Myslím si, že všetci mu dáme za pravdu, je to naozaj tak. Stať sa to môže každému. Problémy nám však nevyrieši ani zlatá rybka, ani tri oriešky pre Popolušku, ale každý z nás sám a s Božou pomocou. A že je to naozaj ťažké, všetci iste vieme.
S vianočnými sviatkami tu máme aj koniec roka. Mnohí bilancujeme rok starý, určité nepríjemné udalosti chceme zo života vymazať, iné vylepšiť. So strachom a obavami, ale aj s nádejou stojíme na prahu roka nového a zo srdca si želáme, aby bol aspoň o čosi lepší. Pravdou ale zostáva to, že bude taký, aký si ho my ľudia vytvoríme.