Teolgia vna

Prednka na II. sympziu

Liturgick vna (Autor:  )
Autor:Jn Duda
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Ke som povedal istm mojim priateom, e pem krtku tdiu na tmu teolgia vna, na ich tvri som zbadal vek prekvapenie. Im to pripadalo vemi udn a mne to zase pripadalo ako vtip o istom pnu farrovi, ktor z vky kazatenice horlivo kzal proti alkoholizmu a hlavy jeho posluchov pomaly klesali stle niie a niie pod archou jeho akch slov. Len zrazu kdesi spod kaza-tenice sa ozve nesmel hlas: Ale ve aj Pn Jei premenil v Kne Galilejskej vodu na vno?! Pn farr vtedy pohotovo zareagoval: Pn Jei vetko, o robil, dobre robil. Ale toto jedno nemal urobi. Zrejme si moji priatelia mysleli, e hovori o teolgii vna znamen to ist ako propagova alkoholizmus. To vak nie je pravda. Teolgia vna nie je nim inm ne uvaovanm o vne v rmci tajomstva spsy. Mme aj in prklady ktor dokazuj, e je mon hovori o teolgii vna ako o kultrno-teologickom fenomne.

Uvanie vna v Psme svtom starho zkona

Izraeliti po odchode z Egypta objavili Palestnu ako krajinu vhodn na pestovanie hrozna. V knihe Numeri Mojiom vyslan vyzvedai v dol Eskol pri Hebrone odrezali strapec hrozna, aby ho ukzali ostatnm Izraelitom. Toto dolie nazvali Nachal-Eskol, to jest dolie hrozna. Kniha Sirachovcova v zozname najpotrebnejch vec pre loveka vymenva aj hrozno z vinia.
Vno povali aj pri benom stolovan, ale aj poas slvnostnho stolovania. V knihe Makabejcov nachdzame poznatok, e Izraeliti povali aj vno zmiean s vodou, hoci sa zd, e tto prax ete nebola znma za ias proroka Izaia, ktor hovor o vne skazenom vodou. Izraeliti poznali aj aie vna, ktor vznikli tm, e sa do vna primieavali rzne koreniny a aromatick ltky. Kniha prslov naprklad varuje tch, ktor dlho zotrvvaj pri pit vna alebo chodia pi vna miean. Ale o je zaujmav, Izraeliti, najm ronci na poli uvali aj zoctovatel vno alebo vnny ocot. Takto dkaz nachdzame v knihe Rt. Vno bolo v Izraeli aj tovarom.
Naprklad kr alamn pri stavbe chrmu poslal trskemu krovi Hiramovi okrem inho tovaru aj dvadsatisc batov vna, ktorm zaplatil za cdrov drevo Libanonu. Vno sa brvalo aj na dlh cesty ako oberstvujci a posilujci npoj, o om dosveduje kniha Sudcov a Druha kniha kronk.

Biblick ponauenia spojen s vnom v Novom zkone

V Novom zkone nachdzame Jeiovo Podobenstvo o robotnkoch vo vinici (Mt 20,1-16), Podobenstvo o zlch vinohradnkov (Mt 21,33-41; Mk 12,1-10; Lk 20,9-16), ustanovenie eucharistie, ke po Jeiovch slovch pili kalich s npojom plodu vinia (Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; Lk 22,14-20). U Marka nachdzame Jeiov vrok, e nov vno patr do novch mechov a star do starch (Mk 2,22). U Luka nachdzame ndhern Jeiovo podobenstvo o milosrdnom samaritnovi, ktor ranenmu nalial do rn oleja a vna (Lk 10,30-39). U Jna nachdzame udalos premenenia vody na vno na svadbe v Kne Galilejskej (Jn 2,1-12), Jeiovu re o vinii a ratolestiach (Jn 15,1-11), Jei visiac na kri oksil ocot, ktor bol zrejme vnnym octom (Jn 19, 30).
Vemi cenn s aj ponauenia apotola Pavla. V prvom liste Timotejovi pe, e biskup nesmie by pijan (1 Tim 3,3), diakon nesmie by prli oddan vnu (1 Tim 3,8), ale na druhej strane pripomna svojmu milovanmu Timotejovi, aby nepil len vodu, ale uval aj trochu vna pre svoj aldok a ast choroby (1 Tim 5,23). Podobn ponauenia pe apotol Pavol aj Titovi: biskup nech nie je pijan (Tit 1,7), mui nech s triezvi (2,2; 2,6) a starie eny nech nie s oddan vnu (Tit 2,3).

Filozofia vna

Zkladn filozofia uvania vna poda uenia Psma svtho spova v miernosti. Ak na jednej strane je pravdou, e vno je u Izraelitov benm npojom na vedn dni i na slvnosti, o je prznan pre obyvateov ijcich v oblasti Stredozemnho mora, na druhej strane sa neustle przvukuje miernos v jeho uvan: nesmie sa pova pre opilos, ale za elom uhasenia smdu, posilnenia na dlhej ceste, rozveselenia udskej mysle, ale aj na lieiv ely, o najviac je vidie na Podobenstve o milosrdnom samaritnovi a v napomenut, ktor adresoval apotol Pavol svojmu iakovi Timotejovi. Psmo svt ns u ozajstnej kultre vna.

Teolgia vna

V nuke Katolckej cirkvi sa vno spja aj s vekmi udalosami naej spsy. To znamen, e vno ako tak sa tu dostva do rmca, o nazvame teologickou skutonosou. Vraznm spsobom sa vno dostva do rmca teologickej reality. Ide predovetkm o teologick skutonos eucharistickch spsobov: Pn Jei pri ustanoven eucharistie ponechal chlebu a vnu ich vonkajie spsoby (i na pohad i na chu), avak zmenil ich psodstatu na vlastn telo a vlastn krv ako pokrm a npoj spsy. Takto sa chlieb a vno premenen na eucharistiu dostali do oblasti viery a nboenstva ako nieo plne vnimon: stali sa vyjadrenm ivho Jeia Krista uprostred ns a existujceho pod spsobmi chleba a vna. Eucharistia je tm najcennejm, o Kristus zveril Cirkvi. Ke konm tto krtku reflexiu nad teolgiou vna, musm kontatova, e sa vnu nemohlo v rmci viery a teolgie dosta od Krista estnejieho a vnejieho uznania, ne sa mu dostalo v ustanoven eucharistie.

Biblia, filozofia vna, kultra vna i teolgia vna ns dsledne upozornili na naozaj vzneen poslanie tohto npoja. Nechcem, aby moje slov zazneli moralizujco, ale v rmci naich sl a monost nedovome, aby lovek svojim barbarstvom dehonestoval toto vzneen poslanie vna. Ak teda budeme dvha pohr s vnom, dvhajme ho vdy s dstojnosou, kultrnosou i vzneenosou, ak tomuto vzcnemu npoju prinle.