Reportáž z centra

------------- (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V rámci programu letného seminára „networkáčov“ v Ružomberku sme mali možnosť navštíviť detské diagnostické centrum. Sídli priamo v Ružomberku. Terajší pán riaditeľ Mgr. Emanuel Difko nás veľmi milo privítal a ochotne nám venoval celú hodinku svojho času, aby nám aspoň v skratke priblížil jeho štruktúru a činnosť.

Tohto roku oslavuje 30 rokov svojej existencie. "Nie je to polepšovňa, tak ako si to mnohí ľudia vysvetľujú", začína svoj komentár pán riaditeľ. Ďalej pokračuje: „Je to zariadenie výchovnej prevencie s internátne nepretržitou prevádzkou. Kapacita nášho zariadenia je 40 miest. Máme tu deti vo veku v rozpätí od 3 do 15 rokov z dvoch tretín sú to chlapci, ktorým bola súdom nariadená ústavná výchova."
Deti tu nie sú nastálo, len na obdobie na 6-8týždňov.Ide o obdobie potrebné na dokonalú a individuálnu diagnostiku každého jedného dieťaťa. Podrobí sa kompletnému psychologickému vyšetreniu, zistí sa jeho vedomostná úroveň, preskúma sa jeho záujmová činnosť. A to všetko pod dohľadom odborníkov-psychológov, učiteľov a vychovávateľov. Ročne sa v tomto centre vystrieda asi 150 detí.
Hlavným dôvodom, prečo sa tieto deti ocitnú v takomto zariadení, je zlá sociálna situácia v rodinách, zanedbávanie vlastnými rodičmi, následne nato záškoláctvo a častokrát aj trestná činnosť. Proces, kým sa dieťa do takéhoto diagnostického centra dostane, je častokrát príliš zdĺhavý. Na základe podnetu od susedov, neskôr aj polície sa v takejto rodine najprv nariadi sociálny dohľad, pozorovanie a spoločné poradne. Ak ani po tomto procese nedôjde v danej rodine k náprave, sú nútené príslušné orgány ohlásiť to na súd a ten v konečnom dôsledku nariadi ústavnú výchovu. Kurátormi sú tieto deti potom prevezené do príslušných centier alebo domovov. Kapacita týchto zariadení je však bohužiaľ nedostačujúca, a tak sú tieto deti častokrát čakateľmi vo svojich pôvodných rodinách. Pri rozdelení detí do jednotlivých centier sa berie ohľad aj nato, aby súrodenci ostávali spolu a to aj v prípade ľahšej retardácie súrodenca. Deti majú režimový systém práce: čas vyhradený na vyučovanie, čas na prípravu domácich úloh, záujmové činnosti i osobné voľno. Majú možnosť chodiť do kina, kúpalisko, klzisko i na prechádzky do neďalekého parku v sprievode vychovávateľa. Takže možností majú neúrekom, ale pôvodnú normálne fungujúcu rodinu im nikdy nenahradí.
„A čo sa týka rodičov", pokračuje ďalej pán riaditeľ, "ich spolupráca nie je najlepšia. Dovolím si tvrdiť, že niekedy je veľmi ťažká. Na začiatku obviňujú centrum a chcú za každú cenu dostať deti domov. Majú povolené návštevné dni. Mnohí z nich však časom pochopia, že je u nás o deti dobre postarané a častokrát dostanú aj to, k čomu by sa doma ťažko dostali.“ A ďalej dodáva: „Aj deti sú rôzne, reagujú rozdielne. Citové väzby k rodičom sú však silné aj v zlých podmienkach. Rady by sa vzdali aj jedla, tepla, o hygiene ani nehovoriac, len aby mohli byť doma v rodine i napriek tomu, že nefunguje ako normálna rodina."
Mesačné náklady centra na jedno dieťa sú približne 2000SK. Ak to kapacita centra dovolí, tak sú využívané aj dobrovoľné pobyty detí z dobre situovaných rodín. Častokrát o to žiadajú práve rodičia týchto detí, pretože nezvládajú ich výchovu. V takýchto prípadoch im centrum hradí len stravu, zvyšok výdavkov hradia rodičia sami.
Týchto diagnostických centier nie je na Slovensku veľa. Je ich spolu päť. Tri detské v Ružomberku, Košiciach a Bratislava. Dve mládežnícke sú v Bratislave a Žiline. To ružomberské, tak ako veľa takýchto organizácií, bojuje s nedostatkom financií. Ale nevzdávajú sa, fungujú naplno a plánujú nové aktivity. V budúcnosti by chceli z budov na dvore tohto centra vybudovať novú telocvičňu i miestnosti pre záujmovú činnosť. Po dlhej intervencii samotného pána riaditeľa im peniaze prisľúbilo aj mesto Ružomberok. Čo k tomu dodať na záver? Snáď len slova vďaky zato všetko, čo pre tieto deti robia a popriať im veľa síl a energie do ďalších rokov existencie aj v týchto neľahkých ekonomických, ale najmä sociálnych časov.