Stredoveký kláštor minoritov v Levoči

Kresba kostola pri gymnáziu (Autor:  )
Autor:Lucia Hudáková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!


Záchranný archelogický výskum v priestoroch stredovekého kláštora minoritov v Levoči realizovaný v rokoch 1992 - 1996, bol vyvolaný rekonštrukčnými prácami a adaptáciou kláštora pre potreby Gymnázia sv. Františka Assiského. Rekonštrukčné práce boli vynútené aj devastáciou objektu v súvislosti s jeho predchádzajúcim nevhodným využitím a nevhodnou údržbou.

Kláštor spolu s kostolom patril pôvodne reholi menších bratov konventuálov, ktorí sú u nás známi ako minoriti. Pôvod odvodzujú od svojho zakladateľa sv. Františka z Assisi. V krátkom čase sa usadili vo viacerých mestách, kde založili rehoľné domy. Príchod minoritov do Levoče súvisí so zvyklosťou minoritov usadzovať sa v mestách a poslania pôsobiť v prostredí mestskej chudoby. Väčšina historických údajov o minoritoch v Levoči sa nezachovala. Stalo sa tak hlavne pre časté požiare mesta. Pri jednom z nich vyhorel aj mestský archív. V 14. storočí sa s výstavbou kláštorného Kostola sv. Ladislava skončilo. Minoriti sa zaoberali najmä pastoráciou slovenských veriacich v Levoči. Kláštor minoritov využíval aj v stredoveku obvyklé azylové práva. Nebolo napríklad možné prenasledovať zločinca, ktorý sa dal pod ochranu kláštora. Požiare mesta v rokoch 1431 a 1485 postihli pravdepodobne aj kláštor. Zlý stavebno - technický stav začiatkom 16. storočia si vyžiadal rekonštrukčné práce väčšieho rozsahu, ktoré vykonal mestský staviteľ Melchior Messincloher, svokor Majstra Pavla. V roku 1544 minoriti opustili Levoču. Príčinou ich odchodu bola akiste reformácia, ktorá sa v meste presadila v tom istom roku. Kláštor s kostolom prevzalo do vlastníctva mesto. Prestal plniť svoju pôvodnú funkciu a v nasledujúcom období bol využívaný prevažne na hospodárske účely. Nevhodné využitie, požiare v rokoch 1599 a 1631 a zanedbaná údržba boli príčinou jeho chatrného stavu v roku 1671, keď bol odovzdaný jezuitom. Jezuiti po prechodných problémoch spojených s rekatolizáciou a neistými pomermi v krajine začali v roku 1677 rozsiahlu prestavbu kláštora, ktorá bola ukončená v deväťdesiatych rokoch 17. stor. a radikálne zmenila pôvodnú dispozíciu kláštora. Po zrušení rádu jezuitov v roku 1773 prešiel kostol do štátnej správy. V r. 1776 kráľovské nariadenie určilo nový študijný poriadok pre stredné školy, na základe ktorého vyučovanie na gymnáziu prevzali minoriti. Vyučovanie prebiehalo za podpory štátu. Škola sa stala Kráľovským vyšším gymnáziom. Neskôr boli minoriti v prof. zbore nahradzovaní civilmi. Bitie palicou bolo zakázané. Nariadením Jozefa II. bola na gymnáziu zavedená vyučovacia reč nemecká. Po smrti Jozefa II. sa vyučovacou rečou znovu stala latinčina. V r. 1790 sa začína vyučovať aj v maďarčine.

Cisár František I. v r. 1802 pridelil gymnázium premonštrátom. Oni ho prevzali v r. 1810 a vyučovali na ňom do r. 1851. V tom istom roku prešlo do priamej správy spišského biskupa a podľa nariadení miestodržiteľskej rady v r. 1861 - 1862 sa maďarčina znovu stala vyučovacou rečou.

V r. 1913 bolo dokončené terajšie gymnázium na mieste časti starého gymnázia a niekoľkých meštianskych domov. V r. 1918 prestalo byť gymnázium kráľovské a katolícke. Stalo sa česko-slovenským reálnym gymnáziom s vyučovacou rečou česko-slovenskou. Vlastná budova kláštora sa prestala používať.

V r. 1939 J.E. Ján Vojtaššák dal kláštor s kostolom zrekonštruovať. Nechal vybudovať aj nadstavbu druhého poschodia a kláštor prenechal jezuitom, ktorí tu zriadili internát a malý seminár.

Po nástupe totalitného režimu v r. 1972 slúžila budova ako internát pod štátnou správou. Po r. 1989 padol totalitný režim.

V školskom roku 1991/1992 J. E. Prof: ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, zriadil štvorročné cirkevné Gymnázium sv. Františka Assiského. V školskom roku 1997/1998 bolo zriadené 8 - ročné gymnázium so zameraním na výučbu cudzích jazykov.

V súčasnosti navštevuje školu 390 žiakov a ich život je naozaj pestrý. Začiatky školského roka patria duchovnej obnove študentov aj učiteľov. Počas roka sa stretávame pravidelne každý druhý týždeň v gymnaziálnom kostole pri sv. omši. Ale samozrejme, nielen duchovné aktivity vypĺňajú náš program. V mimovyučovacom čase sa študenti zapájajú do rôznych súťaží, zúčastňujú sa kultúrnych podujatí (festival Lumen v Trnave) a divadelných predstavení, sami organizujú akadémie a večierky – imatrikulačné, rozlúčkové, fašiangové... Veľkej obľube sa tešia aj kurzy spoločenského tanca, plavecký a lyžiarsky výcvik.

Komunikácia s Európou tiež nie je pre GsFA neznámy pojem či už po stránke vedomostnej alebo relaxačnej( Rím, Sardínia, Lurdy. . .). V r.1994 sa niekoľko dievčat zúčastnilo na Európskom mládežníckom fóre v Belgicku a pred rokom sa 5 žiačok a 2 vyučujúce po prvýkrát zúčastnili na medzinárodnom projekte COMENIUS v Ledniciach(ČR). Participovalo na ňom 9 škôl zo 7 štátov a Slovensko reprezentovali práve naše žiačky.(Témou stretnutia bola moderná biotechnologická metóda PCR).

Mladé talenty sa môžu realizovať a rozvíjať v krúžkoch ( psychológia, latinčina, informatika, relaxačná kulturistika, basketbal, stolný tenis, spevácke zbory).

Začínajúci autori sa prezentujú v medziškolskom časopise cirkevných škôl – CESTA. Tomuto dielu i jeho tvorcom udelil požehnanie Svätý Otec Ján Pavol II práve uplynulý školský rok.

GsFA navštevovalo za posledné roky vyše dvadsať študentov z Markušoviec. V súčasnosti sa táto škola teší obľube u mladých nielen pre neopakovateľnú atmosféru a príjemné prostredie, ale najmä pre ducha, ktorý vládne medzi žiakmi – ducha viery a nábožnosti.