SPOMIENKY NA FAŠIANGY

Fašiangy bez masiek si už nevieme ani predstavit (Autor:  )
Autor:Lucia Hudáková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Človek je tvor aktívny a počas svojho pobytu tu na Zemi zažije nezabudnuteľné chvíle a prežije množstvo neuveriteľných situácií. Avšak len niektoré z nich mu utkvú v pamäti. Nie vždy sú to príjemné spomienky, no pevne verím, že tých pozitívnych je vždy viac.
Dostala sa mi do rúk pohľadnica, na ktorej stálo: „ Blahoslavení, ktorí sa dokážu smiať sami zo seba, lebo sa budú stále zabávať.“ O pravdivosti tohto výroku som sa presvedčila len nedávno. Vstúpila som do triedy, v ktorej vládla neopakovateľná atmosféra pokoja.
Miestnosťou sa vznášal príjemný a úprimný smiech a doslova ma vtiahol do tejto „ pohody“. Prirodzene, zaujímala ma téma rozhovoru, ktorý viedli moji spolužiaci, a na ktorom sa tak veselo zabávali. Bolo to detstvo. Niežeby sme sa teraz považovali za „dospelákov“, ale boli to jednoducho časy, keď sme sa hrávali s bábikami a autíčkami. Zapojila som sa do tejto „memoárovej diskusie“. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, čo sa mi najviac vrylo do pamäti z mojich detských čias. Zistila som, že prevažná časť mojich spomienok sa viaže práve k našej farnosti a k aktivitám, ktoré sme prežili v kostole i mimo neho. Rada na to spomínam, veď to nebolo tak dávno. Akousi rutinou sa stala naša účasť na mládežníckych a detských svätých omšiach. Vždy sme sa na ne tešili a do kostola sme prichádzali s láskou a očakávaním. A nebolo to len počas príprav na prvé sväté prijímanie a birmovku. Pilne sme sa ponáhľali do kostola, pretože lavičky sa deťmi hneď zaplnili. Koľko zábavy sme zažili na skúškach v spevokole, na výletoch, počas koledovania a aké hlboké základy viery sa vštepovali denne do našich sŕdc!
Niekedy mám slzu na krajíčku, keď vidím, ako mladí v súčasnosti nemajú záujem o Boha. Naozaj ich ľutujem. Neuvedomujú si, o čo všetko sú ochudobnení.
Práve preto sa snažíme ponúknuť trošku inú, možno pre deti zábavnejšiu formu cesty k Bohu, a tou je mládežnícky spevokol. Oslavovať Boha spevom pri svätých omšiach je úžasný pocit. Ešte šťastnejšia som vtedy, ak je nás na chóre stále viac a viac. Naša spevácka rodina sa už pekne rozrástla. Stretávame sa každý piatok pred večernou svätou omšou, počas ktorej aj spievame.
Hudba, spev, úsmev, radosť, ale aj tanec neodmysliteľne patria k nášmu markušovskému spevokolu. Jednoducho, snažíme sa žiť. Preto sme 15. februára zorganizovali fašiangový maškarný ples s podtitulom: „Deň svätého Valentína.“. Užili sme si poriadny kus zábavy nielen s tancom a hudbou, ktorú nám mixoval náš osobný DJ. Pravým dôvodom dobrej nálady bola atmosféra, ktorú sme vytvorili na fare v spoločenskej miestnosti.
Po menších prípravách sa konečne otvorili dvere a do vyzdobenej miestnosti vstúpili osobnosti a celebrity z rôznych kútov sveta. Pekný pohľad. Všetci mali úžasné masky a niektorí boli až neidentifikovateľní. Celebrity, dobrá hudba a nálada – zábava mohla začať. Už po niekoľkých minútach sa v astronautovi, Japonke, Indiánke, cigánke, šašovi a aj v Zorovi rozprúdila krv a vtedy som pochopila, že tichá voda naozaj myje brehy. Tanec bol spestrený „kultúrnymi vložkami“ ako napríklad vtipnejší vyhráva, stoličkový a kačací tanec a iné. Samozrejme, nechýbali ani súťažné disciplíny a tombola, v ktorej mohli speváci vyhrať užitočné či chutné ceny. V súťažiach o najkrajšiu a najlepšie predvedenú masku triumfovali Lucia Klučárová a Viktória Holečková. Náš DJ už pomaly vyčerpal zásobu piesní, ale nikomu sa nechcelo ísť domov. A tak sme celú akciu ukončili účasťou na večernej svätej omši.
Pevne verím, že deti mali pekný zážitok a dúfam, že prežijeme spolu ešte veľa pekných chvíľ, aby sme potom v dospelosti boli spokojní so svojím životom v mladosti a mali na čo spomínať.
A my, milí speváci, držme sa vždy textu piesne: „Môjmu Bohu, Kráľovi budem spievať a hrať teraz i na veky vekov. Amen“.