V moci diabla

Autor:Lucia Hudáková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Prešli temné dni utrpenia a svitol nový deň nám všetkým... Áno, uplynul rok a my opäť s radosťou slávime naše najväčšie sviatky. Práve počas týchto slávnostných a požehnaných dní sa v našich chrámoch ozývajú slová vďaky a hymny na slávu víťazného Krista: „Raduj sa ľudské stvorenie, Pán smrť oblúpil, od smrti dnes ťa zachránil a z diabla rúk vykúpil...“(JKS 201)
Je to nádherná obeta, ktorú nám dal Pán Ježiš. O to väčšia, keď si uvedomíme silu moci, s ktorou kvôli našim hriechom bojoval. Možno je to nezvyčajné, ale chcela by som sa, aspoň prostredníctvom tohto článku, venovať otázke diabla, otázke pokušiteľa...


Nedávno vyvolal medzi mladými vysokoškolákmi živú diskusiu film, ktorý si v týchto dňoch môžete pozrieť v našich kinách. Bol nakrútený podľa skutočnej udalosti, ktorá sa stala v roku 1976 v Nemecku. Film nesie názov V moci diabla (pôvodný titul – The Exorcism of Emily Rose). Pozrela som si tento film so svojimi kamarátkami v našej internátnej izbe. Aj príbeh sa začína v takejto miestnosti, keď mladé dievča - Anneliese Michel – posadne diabol. Začínajú sa u nej prejavovať zvláštne symptómy, ktoré však lekári pripisujú epilepsii, nasadia jej lieky a práve tie sú príčinou toho, že následný exorcizmus, ktorý na nej istý kňaz s povolením arcibiskupa vykoná, sa nepodarí a dievča zomiera. Samozrejme, film je len voľnou interpretáciou skutočného príbehu a jeho tvorcovia sa snažili aj o „citové“ zapôsobenie na diváka. Očividne sa im to aj podarilo, lebo film bol dlhú dobu na vrchole rebríčka „najlepší horor“.Myslím si, že fakt, že film je doslova hrôzostrašný, nie je pre nás kresťanov podstatné. Dôležité je, koľko otázok prináša, a to nielen pre veriacich, ale aj neveriacich. Tejto téme sa venoval aj P. Milan Bubák SVD, zakladateľ Univerzitného pastoračného centra svätého Jozefa Freinadementza v Bratislave, vo svojej kázni počas prvej pôstnej nedele. Oslovil nielen mňa, ale predpokladám, že aj ostatných mladých práve tým, že vyslovil mnoho otázok k tejto téme: „Neveriaci majú k filmu svoje otázky, napríklad: Je vo svete duchovno alebo len materiálno? Existuje diabol? Existuje Boh? A ak áno, aké by to malo mať pre nás dôsledky? Ak jestvuje diabol, nie je to aj dôkaz, že jestvuje aj Boh? Ak to tak je, nebude pre múdreho človeka rozumnejšie slúžiť radšej Bohu ako ničomu alebo dokonca diablovi? Stačí pri vysvetľovaní istých javov v našom svete i osobnom živote iba náš rozum či vedecké dôkazy, alebo jestvuje aj iná rovina myslenia a dokazovania, ktorá má rovnakú váhu, ako rovina vedecko-faktuálna. Ak má, ako zistiť, že dôkazy sú hodnoverné, ako sa nepomýliť? Akú váhu prikladať tušeniu? Kde je hranica medzi chorobou a posadnutosťou? My, veriaci, sa však pýtame: Ako je možné, že „svätica“ Emily mohla byť posadnutá diablom? Ako človek, ktorý vyrastá v dobrej veriacej rodine a žije v stave milosti môže byť posadnutý? Môže diabol vojsť do kohokoľvek bez jeho vlastného súhlasu, alebo sa mu možno ubrániť? Sme v rukách diabla ako hračka, alebo jestvuje spôsob, ako sa mu vyhnúť?“
Ešte s mnohými inými otázkami som sa stretla medzi mladými aj ja. Myslím si, že je dobré, keď sa pýtame, keď pátrame, keď chceme poznať odpovede... Pre mňa je to akýsi dôkaz toho, že cirkev je živá a mladá.
Pri jednej svätej spovedi sa ma opýtal kňaz, ktorého rúcho prezrádzalo jeho príslušnosť k františkánom, prečo si myslím, že Adam a Eva v raji zhrešili. Bola som dosť zaskočená touto „neobvyklou“ a zároveň prostou otázkou, no odpovedala som: „Asi preto, že podľahli pokušeniu.“ Po chvíľke mlčania povedal: „Nie. Lebo sa rozprávali s Pokušením.“ Dosť dlho som rozmýšľala nad touto vetou a spojila som si ju nielen s videným filmom, ale aj so životom vysokoškolákov. Dokáže nás uchvátiť film, v ktorom diabol vykrikuje svojich šesť mien - Lucifer, Judáš Iškariotský, Nero, Kain, Hitler a Fleischmann, padnutý kňaz zo 16. storočia, ale nevystupuje aj v súčasnosti medzi nami pod menami alkohol, drogy, sex? Som presvedčená, že je tu, ale stále vedieme my, vďaka Tomu, ktorý nás vykúpil z jeho moci.
Svoje zamyslenie by som chcela ukončiť slovami P. Bubáka: „buďme si istí, že pokúšaní budeme aj tak; presne tak, ako bol pokúšaný i Ježiš. K pokušeniam prichádza hlavne vo chvíľach rozhodovania sa. A čím viac pre dobro sa človek rozhoduje, tým s väčším pokúšaním môže počítať. No „ak je Boh s ním, kto je proti nemu?“ (porov. Rim 8,31). Človek boží má v sebe pokoj. Oddanie sa zlu šťastím nikdy nie je. Je to cesta k deštrukcii. A myslím si, že dnes je veľa ľudí - dovolím si povedať - posadnutých diablom.“