Je život ozaj posvätný?

 (Autor:  )
Autor:Iveta Dutková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Na Slovensku sa uskutoční asi 50 000 potratov ročne asi 4166 mesačne asi 961 týždenne asi 136 denne, každých 5 minút sa vyhasne život jedného nenarodeného dieťaťa. To sa vypomstí predovšetkým na psychike 50 000 žien ročne, ich mužov a rodín. (Anton Hlinka, Ozvena slova 4)

Človekom od počatia

Začiatok života človeka je úžasný. Človek začína svoju existenciu jednobunkovým štádiom v podobe jedinej vaječnej bunky, ktorá vzniká splynutím rodičovských pohlavných buniek. Jadro tejto bunky obsahuje kompletný súbor informácií, plán všetkých základných znakov a vlastností človeka.
Človek sa teda nestáva človekom až po pôrode, ale už od počatia človeka ide o komplexnú bytosť, bytosť novú, jedinečnú, ktorá doteraz neexistovala, a ktorá neskôr v budúcnosti nikdy existovať nebude. Táto ľudská bytosť je naprogramovaná zvnútra, sama si od počatia riadi rast a vývoj a na svojej matke je závislá len čo do ochrany, výživy a zásobovania kyslíkom. Tento biologický poznatok nabáda k veľkej úcte voči zárodku už od samotného začiatku tehotenstva.
V centre každého rozhovoru o potrate je úsilie pochopiť zmysel ľudského života vôbec. Čo je ľudský život? Kedy začína? Čo má spoločné malé dieťatko, ktoré žilo iba jeden deň so starčekom, ktorý zomrel vo veku 98 rokov? To, že ich pokladáme za jedných z nás, za človeka. Ich narodenie bolo zaregistrované, ich úmrtie bolo spomenuté pri smútočnom obrade, ich telo leží pod pomníkom a v blízkych srdciach ostanú navždy.
Sú tu však aj deti, hoci len o niekoľko týždňov mladšie, ktoré nemajú žiaden pomníček. O ich úmrtiach sa hovorí, ale s potlačenou chvíľkovou úzkosťou. Čo títo tvorčekovia? Nepatria aj oni k našej rase, k nášmu druhu? To, ako zmýšľame o nenarodenom dieťati, je ukazovateľom, ako zmýšľame o nás všetkých.
Je správne priniesť na svet nechcené deti? Potrat patrí medzi mravné problémy. Nie je správne, že sa počalo dieťa, ktoré rodičia nechcú. Avšak, keď sa už dieťa počalo, treba si položiť otázku takto: Je správne zabiť dieťa, pretože ho rodičia nechcú? Potrat nevyrieši problémy „chcenosti“, ale ich len zhorší. Mnoho rodičov si myslí, že so životom môžu zaobchádzať ľubovoľne – ak nechceš dieťa, môžeš sa ho zbaviť. Avšak mnohé skúsenosti nasvedčujú tomu, že ani jedna z mladých žien, ktoré sa rozhodli ponechať si dieťa napriek zdanlivo neriešiteľnej situácií, neoľutovala svoje rozhodnutie.
V roku 1984 Dr. Bernard Nathanson natočil pomocou ultrazvukovej snímacej techniky film Nemý výkrik. Film ukazuje, aká tragédia sa odohráva pri každom násilnom potrate, ako dvanásť týždňový plod uhýba pred odsávajúcim prístrojom, ako sa dvojnásobne zrýchli srdcová činnosť plodu. A keď nástroj dostihne dieťa a trhá jeho tielko na kusy, jeho ústa sa široko otvárajú – odtiaľ názov filmu Nemý výkrik. Dr. Nathanson od doby, ako uvidel film, už nijaký potrat nevykonal. Stal sa známym bojovníkom za základné právo nenarodeného dieťaťa – právo na život.
Všetci by sme mali veľmi túžiť po tom, aby prišiel deň, kedy všetky naše deti budú chcené a milované. Zaslúžia si hlbokú lásku a úctu. Aj tie v materskom lone.