1. november

Sviatok všetkých svätých

Kríž pred kostolom v Tepličke (Autor:  )
Autor:Anna Holečková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V týchto dňoch podstatne viac ľudí navštevuje cintoríny ako inokedy. Obklopuje nás zvláštna atmosféra, ktorá nás nevdojak núti zamyslieť sa nad životom a smrťou. 1. november je sviatkom všetkých svätých. Som presvedčená, že upriamuje našu pozornosť nielen na tých, ktorí sú už v Kráľovstve nášho Otca, ale aj na tých, ktorí žijú medzi nami.

Hoci by nás tlačilo veľa naliehavých povinností a starostí, nechávame ich aspoň nakrátko bokom, životné tempo sa na chvíľu zmierni, aby sme si našli čas zájsť na cintoríny, ku hrobom svojich blízkych a tam si na nich zaspomíname. Mnohým sa znova obnaží ešte nezacelená rana, chtiac-nechtiac si pripomenieme, že sme prach a na prach sa znova obrátime.

Veľká škoda, že mnohí si to uvedomia možno len raz či dva razy v roku. Keby na to častejšie mysleli, možno by sa správali inak, sami by boli iní. Citlivejší, ohľaduplnejší, lepší. Neprejavovali by toľko panovačnosti, túžby ovládať iných a žiť na ich úkor. Viac by pamätali na krehkosť vlastného zdravia a na našu pomerne skorú pominuteľnosť. Čo je to pri našom priemernom veku tých šesťdesiat či sedemdesiat rokov? A ani tie nemajú mnohí isté. Lebo nevieme ani dňa ani hodinu, keď sa môže niť nášho života z minúty na minútu pretrhnúť, alebo keď sa dozvieme od lekárov smutnú skutočnosť, že sa nás zmocnila nevyliečiteľná choroba. Napokon, smrť na nás ešte nikdy nečíhala z toľkých strán a v takých podobách ako v posledných rokoch. Koľko ľudí u nás najnovšie zomiera rukami vrahov! Koľkí prichádzajú o život vinou bezohľadnosti iných pri autonehodách alebo inej hrubej nedbalosti!
Nariekame až vtedy, keď sa ich obeťou stávajú naši blízki namiesto toho, aby sme neustále robili všetci maximum na ochranu každého života.
Mnohé z toho, v akých pomeroch v skutočnosti žijeme, sa ukáže aj počas sviatočnej spomienky na našich drahých zosnulých.

Spomienka na mŕtvych by nás mala viesť k tomu, aby sme si skutočne vážili život. Svoj i každého. Aby sme si chránili zdravie a robili preň všetko. Ale najmä, aby sme žili zmysluplne.