Mať nádej a silu

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Peter Lazor
Pridané: 2009-10-11 17:09:07
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Za víťazstvom Michala archanjela nasledovalo zvrhnutie veľkého draka, starého hada, ktorý sa volá diabol, aj s jeho anjelmi na Zem. Upútala ma posledná veta už toľkokrát počutého úryvku, ktorý sa číta u nás na odpustovej slávnosti: „Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“(Zjv 12, 12). Akýkoľvek kontakt čo i len so slovom „diabol“ vo mne vyvoláva takú zvláštnu úzkosť. Aj keď viem, že Ježiš je mojím Pánom a mojimi ochrancami anjeli z tej víťaznej strany, napriek tomu dorážajú na mňa ako iste aj na každého z vás útoky diabla – strach, úzkosť, nedôvera v seba samého, podceňovanie vlastných schopností, niekedy dokonca aj úplná strata sebavedomia, pokúšania akéhokoľvek druhu... Všetko toto nás zamestnáva a oberá o pokoj. Niekedy až do špiku kosti.  Pár rokov dozadu som prežíval krásne obdobie môjho života, v ktorom som sa dennodenne nechával strhnúť Božou blízkosťou. Zbláznený do Nebeského Otca som obdivoval Jeho stvorenie. V septembrovom  chladnom vánku  priam  cezo mňa prechádzal On. Prejsť bosými nohami po lúke, na ktorú padla večerná studená rosa,  bolo nesmierne príjemné. Vďačím Bohu za tie chvíle, za to, že mi otvoril oči. Postupne sa ako každá zaľúbenosť, tak aj táto moja vytrácala. Nové povinnosti, nová zodpovednosť, tlak okolia, iné starosti, iné radosti.  Akoby umlčali to nádherné. Samozrejme stále prežívam krásne chvíle, s ktorými sa rád delím. Chcem len povedať to, že čím viac útočí satan, tým bližšie sme k Bohu. V posledných dňoch som prežíval veľký strach a úzkosť ohľadom môjho zamestnania. Neistota, čo bude s nami. Myšlienky blúdili stále niekde mimo. Okrem iných mi  pomohol aj môj Miško, keď ma akoby vytrhol zo zlého sna. Viackrát opakovane, keďže som nereagoval na jeho poznámku, mi povedal: „Ocko počuješ toho vtáčika? Ocko počuješ?“ Pozrel som na veľký starý agát, v korune ktorého sa belela kostolná veža a odrazu som ho počul. Spieval tak krásne, ako len vedel. Vtom sa mi premietla moja obľúbená stať z evanjelia, na ktorú som si ale riadne dlho nespomenul. O nebeských vtákoch, čo nesejú ani nežnú a nebeský Otec ich predsa živí a o poľných ľaliách, ako ich odieva.  Hneď mi bolo ľahšie. Samozrejme nič to nevyriešilo, ale dostal som nádej a silu ísť ďalej. Strach je diablov nástroj, a my sme tu na to, aby sme s ním bojovali. Máme veľké privilégium v našom patrónovi, pretože z Apokalypsy vieme, že anjelov v nebi je pomerne veľa a že každá miestna cirkev má svojho anjela strážcu. Teším sa, že naša miestna cirkev má práve toho, ktorý bol na čele víťazného boja proti drakovi.