Škola prinúti ísť ďalej

Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 2008-07-06 22:14:26
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Pred časom som i ja po niekoľkých rokoch okúsila príchuť štúdia. Táto skúsenosť bola pre mňa obohatením. Niežeby sa mi nepáčilo doma, práve naopak, byť matkou a ženou v domácnosti považujem za niečo vznešené a zarážajúco krásne. To, čo mi dala rodina a moje deti, by mi iste nenahradilo žiadne zamestnanie, ba ani škola – vnímať vývoj dieťatka od prvého nádychu, dojčenia, detských úsmevov, batolenia či prvých krokov až po zasadnutie do školských lavíc, je zážitkom, ktorý prevyšuje akékoľvek iné svetské krásy a napĺňa život skúsenosťami, ktoré v škole človek nezíska. Keď som nastúpila do prvého ročníka externého štúdia, bola som už šiesty rok na materskej dovolenke a práve som nosila pod srdcom naše najmladšie dieťatko. Sama som nevedela, ako to všetko budeme doma zvládať. S odstupom času sa mi niektoré momenty, v ktorých bolo potrebné zosúladiť školské povinnosti s domácimi, zdajú byť nerealizovateľné. Ale stalo sa. Zvládli sme to s Božou pomocou. Naozaj, bez viery a posily Ducha Svätého sme ničím. Kým som neštudovala, roky strávené v domácom prostredí mali i svoje úskalia – hoci som po večeroch čítavala rôzne knihy a časopisy najmä o výchove a o deťoch, teraz viem, že to nebolo dostačujúce. Bola som nasmerovaná jednostranne na rodinu, na domáce práce a na svojich blízkych, čo sa stávalo stereotypným. Nástupom do školy som získavala nielen širší rozhľad, čo sa týka vedomostí, škola ma prinútila ísť ďalej – komunikovať a stretávať sa s ľuďmi, vyliezť z ulity nášho domčeka a vybavovať rôzne záležitosti, o ktoré som sa predtým nemusela starať. Dokonca ma prinútila absolvovať vodičský kurz a dnes už môžem odviezť deti k lekárovi sama. Bez toho, aby som čakala pomoc manžela, ktorý je v práci.
Viem, že v školstve sa toho za posledné roky veľa zmenilo. Ako študent som uvítala fakt, že štúdium je dnes prístupné širokým vrstvám. Kto chce študovať, má dvere otvorené. Je to niekedy na úkor kvality, no v minulosti nemohol študovať každý a mnoho šikovných ľudí nedostalo možnosť presadiť sa. Nájdu sa i takí, ktorí zneužívajú situáciu a štúdiom sa pretlčú do úspešného konca bez väčšej ujmy. Myslím tým, že sa učia menej, majú menší záujem o prednášky či iné aktivity v škole, ale majú dobré výhovorky, dobré kontakty na vplyvné osoby, vedia byť dobrými hercami na skúškach... Avšak zdá sa, že to bolo už dávnejšie a pretrváva to i naďalej. Trochu to irituje tých usilovnejších, no iste ich od štúdia neodradí. Mnohých skôr odradí kvantum vedomostí, ktoré musia nasať a hustota skúšok, ktoré je potrebné absolvovať. Potom sa človek zamyslí: „Je možné absolvovať dve – tri skúšky za deň tak, aby bol ne nich študent stopercentne pripravený?“ Niekedy je problém určiť, ktorá z týchto skúšok je dôležitejšia, na ktorú sa je potrebné pripraviť dokonale a na ktorú postačí zbežné informatívne preštudovanie. Práve tieto tlaky vyčerpávali i mňa a samozrejme i mojich blízkych. Nastal stres, vypätie a už som nebola tou milou a trpezlivou mamkou, manželkou, ale ... nech mi dá radšej každý pokoj.
I prístup pedagógov je rôzny. Mám rada férových ľudí, ktorí jasne určia požiadavky, jasne stanovia pravidlá a dbajú o ich dodržiavanie, vedia byť prísni, no zároveň dokážu vydať zo seba maximum, aby sa predmet, ktorý vyučujú, stal blízky i poslucháčom. Niektorí dokážu z človeka spraviť jednoducho „nulu“, zdeptať ho, možno, aby mu dokázali vlastnú dôležitosť. Myslím, že každý vyučujúci by mal byť príkladom v správaní, ak chce, aby sa jeho práca stala plodnou, aby priniesla obojstranné obohatenie.
Toto je postoj študentky, matky. Iste ináč vníma tento problém mladá generácia. Mne sa však u týchto starších študentov a externistov, veľmi páči odhodlanosť, istá cieľavedomosť. Školu berú vážne, lebo si uvedomujú jej význam, potrebu. Chcú za každú cenu úspešne dovŕšiť svoj cieľ, aby sa mohli uplatniť v zamestnaní, resp. udržať si zamestnanie. Nad touto skutočnosťou sa často zamýšľam. Prečo ženy po päťdesiatke, ktoré majú dostatok skúseností, praxe či odpracovaných rokov, musia ísť študovať na vysokú školu, aby pred dôchodkom neprišli o zamestnanie? Takáto forma štúdia je náročná nielen pre študenta, ale i pre jeho rodinu. Ak mu tá podá ruku, dá sa to zvládnuť. Preto vďaka všetkým obetavým otcom, mamám, starým rodičom, deťom, susedkám a blízkym, ktorí sú nápomocní externým študentom.