Veľkonočné sviatky

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Katarína Gálová
Pridané: 2008-03-24 01:56:29
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Niekedy sa stáva, že oslavujeme určité sviatky a dodržiavame rôzne rituály bez toho, aby sme vedeli prečo. Sme vtiahnutí do ich rutiny a nikto sa už ani nepozastaví nad tým, aký majú pôvod. Pozrime sa teda, ako to bolo s celosvetovo uznávaným sviatkom, akým je Veľká noc.

Ako vznikla Veľká noc?

Aby sme videli pravé korene tohoto sviatku, ako ho poznáme dnes, musíme sa vrátiť do minulosti hlbšie než dvetisíc rokov. Musíme ísť do starého Izraela, do čias Mojžiša, keď bol prvýkrát ustanovený a ustálený sviatok pesach, čo znamená „preskočenie Jahveho“. Tento sviatok sa viaže k významným dejinným udalostiam, ktoré sa v tých časoch odohrali. Slávny sviatok „nekvasených chlebov“, nazývaný pesach, bol znakom toho, že Izrael si ctí Boha za to, že jeho ľud vyviedol z egyptskej zeme a za to, že anjel smrti „preskočil“ každý dom natretý krvou obetovaného baránka.

Najvýznamnejší sviatok

Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu – ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva (Ex 12, 1-4 a 13, 3-10).
Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca – po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu – nedeľu – pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote (Mt 28, 1; Mk 16, 1; Lk 24, 1 a Jn 20, 1).
Veľkonočný – tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si Cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho.

Príprava na duchovnú jar

Základnou podstatou Veľkonočných sviatkov z dôb predkresťanských bolo vítanie jari, v prenesenom slova zmysle víťazstvo života nad smrťou. Predchádza mu štyridsaťdňový pôst, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života. Prestali tanečné zábavy, veselé spoločenské večierky, na vidieku sa skončili priadky a páračky. V čase pôstu každá žena priadla doma sama, umĺkol spev a ozývali sa len vážne pôstne piesne. Muži odložili fajku a celú dobu sa nedotkli alkoholu. Zo ženského kroja zmizli pestré farby a bohato zdobené súčasti.
V období pôstu nebolo dovolené jesť mäso, a to ani v nedeľu. Niekto sa dokonca zriekal i mlieka, syrov a vajec – teda potravín, ktoré pochádzali z teplokrvných zvierat. Dodržiavanie pôstu sa postupne zmierňovalo.

Zabudnutý zmysel

Dnes často zabúdame na to, že v tento čas za nás Ježiš umrel, pretože sa obetoval za naše hriechy.  Niekedy je až poľutovania hodné konanie dnešnej mládeže. Pre nich tento sviatok – hlavne veľkonočný pondelok – znamená len čas strávený pri zábave, oblievanie dievčat je pre nich to najhlavnejšie, pitie alkoholu a večer nechýbať na tanečnej zábave. Dobre, ja im to neberiem, ale prečo je to tak? Prečo sa nezamyslia nad tým, kvôli čomu sa tento sviatok vlastne slávi? Veď ide hlavne o oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista a nie o súťaž v šibaní alebo oblievaní dievčat. Samozrejme, aj to je súčasťou Veľkej noci. Myslím si, že omnoho dôležitejšie je navštíviť kostol, ísť na svätú omšu a až potom nech nasleduje všetko ostatné.

Kristova láska

Kristova smrť je jediná a definitívna veľkonočná obeta, ktorou sa uskutočňuje definitívne vykúpenie ľudí Baránkom, „ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29), a zároveň obeta Novej zmluvy, ktorá znova uvádza človeka do spoločenstva s Bohom, keď ho s ním zmieruje krvou vyliatou „za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).
Je to obeta vteleného Božieho Syna, ktorý  z lásky obetuje vlastný život svojmu Otcovi skrze Ducha Svätého, aby napravil našu neposlušnosť.
Láska až „do krajnosti“ (Jn 13, 1) dáva Kristovej obete hodnotu vykúpenia a odčinenia, uzmiernenia a zadosťučinenia. Ježiš nás pri obete svojho života všetkých poznal a miloval. „Ženie  nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli.“ (2 Kor 5, 14).

Robiť, čo je potrebné

Nebeský Otec, keď prišiel čas, poslal na zem Spasiteľa. Bol ním Ježiš Kristus, jeho jednorodený Syn, aby podľa prísľubu zachránil ľudí. Učil ľudí o Otcovej láske. Z lásky k nám zomrel na kríži, a tak nás zachránil.
Aj my robme, čo treba. Robiť pokánie, znamená obrátiť sa. Prejaviť, že nás mrzia hriechy a že sa chceme polepšiť.
Správajme sa pekne k svojim blízkym v tieto sviatočné dni a rozdávajme okolo seba lásku, potešenie a pokoj.
A tak Vám prajem k týmto Veľkonočným sviatkom lásku Zeleného štvrtku, vieru Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele, nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou.