Vianočné zvyky na Tepličke

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Mária Koňaková
Pridané: 2008-01-12 16:17:27
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Vianoce sú tu každý rok, a predsa sú jedinenčné, neopakovateľné. Všetci ich túžobne a s detinskou radosťou očakávame, tešíme a pripravujeme sa na ne. Sú sviatkami pokoja, ľudskosti, lásky a porozumenia.

Vianočné tradície sa veľmi nelíšili od tých ostatných. Nie až tak v dávnej minulosti mali Vianoce oveľa duchovnejší rozmer. Ľudia neboli zaťažení zháňaním darčekov, neboli supermarkety, skoré predvianočné reklamy. V obchode sa kupovali len najpotrebnejšie veci. Na dedine takmer všetko, čo malo byť na štedrovečernom stole, si zväčša dopestovali alebo vyrobili sami.
Po sv. Kataríne dedina stíchla od veselí, zábav a iných radovánok. Začal sa advent – obdobie stíšenia sa, čas zmierenia a duchovnej prípravy. Od 15. decembra sa v dedine začala pobožnosť predvianočného Deviatnika – hľadanie duchovného prístrešia pre Svätú Rodinu. Ľudia počas deviatich večerov za zvonenia Anjel Pána putovali s obrazom Svätej Rodiny z domu do domu, aby hľadali prístrešie podobne ako v Betleheme. Pritom spoločnou modlitbou a adventnými piesňami sa pripravovali na dôstojné oslávenie Ježišovho narodenia a vyprosovali si jeho milosti, lásky a pokoja v rodine. Do prípravy prijatia obrazu Svätej Rodiny bola zapojená celá rodina, ktorá sa na prijatie pripravovala ako na vzácneho hosťa.
Vianočné prí­p­ravy sa začali upratovaním príbytkov. Pred štedrým dňom sa napiekli koláče, prevažne kysnuté, nesmel chýbať tzv. postník – kysnutý koláč na vode a bez masti, z ktorého sa na Štedrý deň pripravili makové lokše (bobaľky). Šterý deň bol dňom prísneho pôstu. Ráno zavítali prví vinšovníci – chlapci a muži. Dievčatá a ženy chodili spievať večer po štedrovečernej večeri. Keď sa začalo s prípravou štedrej večere, deti v izbe ozdobovali vianočný stromček – jezulaň. Na štedrovečerný stôl sa podávala najmä hrachová polievka s hubami a ryba so zemiakmi. Okrem toho sa podávali oblátky, lokše s makom, orechy, med, cesnak, jablká, sušené slivky, makové koláče.
Na hlas zvona sa začalo štedrovečerné stolovanie. Začínalo sa modlitbou Anjel Pána, modlitbou za blízkych zosnulých, ktorých stolička pri stole ostala prázdna, potom sa pokračovalo modlitbou za požehnanie celej rodiny. Samotná večera sa začínala oblátkou, ktorú otec rodiny rozlomil na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny a každému podal jeden kúsok. Symbolizovalo to súdržnosť rodiny a autoritu rodičov.
Romantiku a čaro Vianoc umocňovala aj cesta na polnočnú sv. omšu do Markušoviec. Po návrate z nej nás doma čakali „Ježiškove krstinky“ – prvé mäsové jedlo po prísnom pôste.
Dnes je obraz Vianoc iný, prispôsobený dobe, v ktorej žijeme. Skúsme sa však zastaviť a vrátiť do Vianoc nášho detstva, aby sme znova zažili pokoj v sebe samých i v rodinách a oslávili narodenie Pána Ježiša s opravdivou radosťou, lebo On je zosobnením Božej lásky, ktorá prišla k nám.