Nepochopiteľnosť tajomstva Vtelenia...

Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatôni

Z knihy dom podľa srdca (Autor:  )
Autor:Jozef Spišák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Práve vianočný čas je časom, kedy sa človek akosi viac a hlbšie zamýšľa nad rôznymi otázkami: o tajomstve života, alebo o existencii ľudstva, otázkami nad sebou, ale aj otázkami, ako je tajomstvo vtelenia Boha.

Keď počujeme, že ide o tajomstvo, prebúdza to v človeku akúsi väčšiu zvedavosť, dokonca vtedy sa človek oveľa viacej snaží o to, aby rozlúštil záhadu ukrytú v tajomstve, alebo aby ju pochopil. Niet na svete človeka, ktorý by nemal nejaké tajomstvo. Pre každého človeka to jeho tajomstvo je tým najväčším, lebo každé tajomstvo vychádza z najhlbšieho miesta a to z duše človeka. Teda človek niekedy nosí v sebe tajomstvá, ktoré po celý svoj život ukrýva vo svojom srdci, pretože ich nemôže vydať na povrch zo svojho vnútra a môže to byť kvôli rôznym životným situáciám či okolnostiam.

Čo teda tajomstvo je?

Latinský slovník slovo tajomstvo prekladá ako „secrétum“ alebo „mystérium“. Tajomstvom chránim niečo, nejakú pravdu, alebo ide o niečo nepochopiteľné, nevysvetliteľné. A k takému nepochopiteľnému tajomstvu patrí aj vtelenie Boha Ježiša Krista, jeho počatie i narodenie. Panna Mária vlastnila mystérium, teda tajomstvo a pravdu, ktorú ukrývala po celý svoj život vo svojom srdci, aby tým uchránila svojho syna Ježiša. Áno, bolo to pre ňu nepochopiteľné tajomstvo, lebo nemohla ešte chápať slová anjela Gabriela pri zvestovaní, ktoré jej povedal: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš (Lk 1,30-31). Máriina odpoveď, ako ju poznáme, znela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“: Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatôni“. Ľudským rozumom je to nepochopiteľné, nedá sa pochopiť akt Boha, ktorý si vybral. Je to tajomstvo Boha pre nás ľudí. Mária teda bola predurčená, ako to môžeme čítať v liste Gal. 4, 4, že „Boh poslal svojho Syna“, ale aby mu „dal telo“, chcel slobodnú spoluprácu jedného stvorenia. Preto si od večnosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcér Izraela, židovské dievča z Nazareta v Galilei, pannu zasnúbenú „mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária“ (Lk 1, 26-27). Boh teda chcel, aby vteleniu predchádzal súhlas predurčenej matky, aby tak, ako žena prispela k smrti, žena prispela aj k životu. Panna Mária spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse. Svoj súhlas vyslovila v mene celej ľudskej prirodzenosti. Svojou poslušnosťou sa tak stala novou Evou, matkou žijúcich. Aby Mária mohla byť matkou Spasiteľa, „bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy“. Anjel Gabriel ju vo chvíli zvestovania pozdravuje ako „plnú milosti“. Z Božej milosti Panna Mária od svojho počatia a vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, bola uchránená, nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.(Pius XI., bula Ineffabilis Deus: DS 2803).

Tajomstvo vtelenia

Cirkev preberá tento výraz od svätého Jána: „Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14), a nazýva „vtelením“ skutočnosť, že Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, aby v nej uskutočnil našu spásu. „On sa zjavil v tele“ (1 Tim 3, 16). Ježiš sa stal skutočne človekom, a pritom zostal skutočne Bohom. Teda Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Túto pravdu viery musela Cirkev v prvých storočiach brániť a objasňovať proti mnohým bludom, ktoré ju falšovali. ( napr. Gnostický doketizmus, Nestoriánizmus, monofyzitizmus...). Skutočnosť, že v tajomnom zjednotení pri vtelení bola ľudská prirodzenosť „prijatá, nie zničená“ (GS, 22), priviedla Cirkev v priebehu storočí k tomu, aby vyznávala plnú skutočnosť tak Kristovej ľudskej duše s jej úkonmi rozumu a vôle, ako aj ľudského tela. Ale zakaždým musela pripomínať, že Kristova ľudská prirodzenosť patrí ako vlastná božskej osobe Božieho Syna, ktorý ju prijal. Všetko, čím Kristus je a čo v ľudskej prirodzenosti robí, patrí „jednému z Trojice“. Teda Boží Syn dáva svojej ľudskej prirodzenosti svoj vlastný spôsob osobného jestvovania v Trojici. Vtelenie je teda tajomstvom obdivuhodného spojenia božskej a ľudskej prirodzenosti v jedinej osobe Slova. A práve tento čas Vianoc nám dáva možnosť, aby sme sa zamysleli nad týmto tajomstvom. Aby sme sa zamysleli nad skutočnosťou, ako nás Boh miluje, keď poslal svojho Jednorodeného Božieho Syna Ježiša Krista, aby nás vykúpil. Môžeme sa zamyslieť nad tým, že Boh prichádza k nám ľuďom, že sa znížil až tak, že vzal na seba ľudskú prirodzenosť. On Boh sa tak znižuje k nám, prichádza ako dieťa uložené v jasliach. Aká veľká je Jeho láska k nám ľuďom!? Sme si toho vedomí? Skúsme sa zamyslieť nad touto pravdou, nad touto skutočnosťou.
Je však potrebné dodať, že človek nikdy nepochopí Boha, jeho tajomstvo vtelenia, prečo to tak urobil. Jednoducho bol to Boží zámer, plán a jemu sa tak páči v jeho nekonečnej múdrosti a my môžeme sa nad tým zamýšľať, ale nikdy nepochopíme toto tajomstvo. Cirkev tajomstvo vtelenia podáva vo svojom učení ako dogmu, a preto neznižujme my pravdy, ktoré Cirkev predkladá ako tajomstvá. Lebo tu ide o nepochopiteľnosť tajomstva, tajomstvo pravdy, ktoré človek nemôže pochopiť svojím rozumom, ale musí sa skloniť nad Božou múdrosťou, nad kolískou malého Ježiša.