Druhá šanca

--------- (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Po vianočných sviatkoch a krátkych fašiangoch 9. februára popolcovou stredou začalo 40dňové pôstne obdobie. Počet týchto dní sa po celé stáročia nikdy nemenil a nikdy meniť nebude. Ostane fixným, pretože je to dané a písané v Biblii. Ďalej to ani bližšie nerozoberáme, pretože jednoducho je to tak. Podobne ako mnohé iné javy a udalosti v živote človeka. Rovných 40 dní Pán Ježiš úspešne odolával nástraham diabla. 40 dní sa postil a modlil k svojmu otcovi. Veru rovných 40 dní tvrdého vnútorného boja so sebou samým. Kto z nás by sa dnes na takéto niečo odhodlal? A kto by zároveň v tejto skúške úspešne obstál až do konca? Dovolím si tvrdiť, že nikto. Na druhej strane to však od nás ani nikto nechce. Dokonca ani sám Pán Ježiš. Pretože on uvíta každú, aj tú sebamenšiu zmenu k lepšiemu. Pôstne obdobie by sa pre nás malo stať obdobím pokoja, duchovnej rovnováhy a pohody. Mali by sme sa snažiť nájsť sami seba. Aspoň na chvíľu "stíšme" vonkajšie javy, ktoré na nás dennodenne vplývajú a v konečnom dôsledku ovplyvňujú naše konanie. Nájdime si viac času na seba a na svojich najbližších. Viac s nimi komunikujme, rozprávajme sa. A hlavne spoločne sa modlime ruženec či krížovú cestu. Skúsme sa vcítiť spoločným rozjímaním pri jednotlivých zastaveniach do úloh jednotlivých postáv. Skúsme tak krok za krokom aspoň sčasti precítiť Ježišovo utrpenie. A hlavne pochopme jeho význam a odkaz nám a všetkým ostatným generáciám. Pochopme už konečne, že to všetko urobil len a len kvôli nám a pre nás. Podstúpil túto ukrutnú smrť za nás aj napriek tomu, že sám bol nevinný. Urobil to pre nás, aby nás všetkých zachránil. Aj malých aj veľkých, aj chorých či opustených a rovnako pre dobrých aj pre zlých ľudí. Jednoducho pre všetkých ľudí bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie i svedomie. Každému z nás znova a znova dáva "druhú šancu". My ľudia dnes žijeme veľmi zvláštnu dobu. Stále sa niekam a za niečím pachtíme a naháňame. Povedzte mi, za čím vlastne? Za úspechom? Za peniazmi? Za lepším postavením? Odpoveď nechám na každého z vás. Je mi úplne jasné, že človek musí mať v živote nejaký cieľ a smer. Mal by niečo tvoriť a budovať, každý v medziach svojich možností. Každá práca má svoju neodmysliteľnú hodnotu v kolobehu každodenného života. Nie je však daň za lepšie bývanie či viacej peňazí alebo viacej možností privysoká? Neobetujeme jej až príliš? Žijeme svoj život naplno teraz a v tomto okamihu či naopak len prežívame a čakáme, kedy bude lepšie? Dočkáme sa však vôbec v živote toho lepšieho? V poslednom čase o tom veľmi pochybujem. Pohľad na parte zomrelých tridsiatnikov a štyridsiatnikov ma v tom len utvrdzuje. V snahe za lepším a pohodlnejším životom si ničíme naše zdravie, našu telesnú aj duchovnú schránku. Nevieme oceniť to, čo máme, čo sme dostali od Boha. Prídeme na to bohužiaľ, až keď to strácame. A to je častokrát už veľmi neskoro. Každým dňom však máme šancu na zmenu k lepšiemu. Aj Pán Ježiš nám ju ponúka. Stačí len otvoriť svoje srdce a dušu.Tak začnime...