Rozhovor s vdp. Valentí­nom Kokoruďom

odchádzajúcim markušovským kaplánom

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Valentín Kokoruďa
Pridané: 2008-07-06 22:26:20
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

• S akými očakávaniami ste prišli na prvú kaplánku? V akej miere sa (ne)splnili?
Očakávania boli veľké, ale neboli ilúziami. Myslím si, že človek si musí dávať reálne ciele, aby ich mohol splniť. Ani na vrchol nevyskočí jedným skokom, ale postupne krôčik za krôčikom. Aj preto môžem povedať, že aj napriek ťažkostiam nie som znechuteným človekom zo života, ale optimizmus a elán mi ostal i naďalej. Ktoré očakávania sa mi splnili? Rozvážnosť a cieľavedomosť pána farára, otvorenosť ľudí, úprimnosť mladých... A nesplnené? Ak mám hovoriť o nesplnených očakávaniach, tak to asi len smerom k vlastnej osobe... Chcem na sebe ešte popracovať.

• Aká je farnosť Markušovce z pohľadu „začínajúceho“ novokňaza?
Myslím si, že táto farnosť je veľmi vhodnou školou pre začínajúceho novokňaza.  Dá sa tu rozvíjať prax a schopnosti vo všetkých rovinách. Či už ide o tú „bežnú“ pastoráciu, myslím tým vysluhovanie sviatostí, ale aj práca v kancelárii, učenie náboženstva, konfrontácia s rómskou problematikou... Taktiež je tu priestor aj na iné aktivity: spevokol a stretká mladých, akadémie detí, miništranský futbal a výlety.

• Čo by ste odkázali nástupcovi?
Hm... ťažká otázka, nakoľko môj nástupca je nielen vekom ale i služobne starší a iste má aj viac skúsenosti... Skôr by som mu chcel popriať a zaželať to, aby sa tu tiež cítil ako doma.

• Čo by ste odkázali farníkom?
Najprv by som chcel využiť tento priestor, aby som im poďakoval v mnohých prípadoch za krásne svedectvo živej viery. Rodinám, ktoré ochotne prijímajú deti, ktoré im Boh požehnal a snažia sa im vo výchove nielen všetko dať, ale aj vieru odovzdať. Chorým a starším, ktorí vytrvalo a trpezlivo znášajú svoje choroby a veľmi užitočne pomáhajú celej cirkvi svojimi modlitbami a obetami. Mladým, ktorí sa neboja aj v dnešnej dobe byť svetlom vo svete, ktorí si nachádzali čas na modlitbu a na svätú omšu aj v týždni, s ktorými som si vytvoril krásne vzťahy.  Chcem poďakovať všetkým za akýkoľvek prejav ochoty, porozumenia... za služby a vaše modlitby. Čo by som vám chcel odkázať? Nikdy nestrácajte optimizmus!
Mám vás rád a ostanete v mojom srdci.