Vianoce očami mladých

--- (Autor: archív redakcie)
Autor:Veronika Cvengrošová
Pridané: 2006-12-19 10:08:37
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

A sú tu... pokoj, láska, štedrosť a nevšednosť. Čas, kedy sú ľudia k sebe neobyčajne milí a pozorní. Tie krásne dni plné smiechu, detskej radosti, všelijakých dobrôt a maškŕt, pestrofarebných svetiel a zvučných tónov piesní a kolied špecifických len pre toto obdobie.

Teší sa na ne azda každý- malý aj veľký. Vianoce sú všetkými obľúbené, a predsa sú pre každého iné. Pre najmenších spočíva čaro Vianoc v darčekoch, dospelí si najviac vážia chvíle, kedy je rodina opäť pokope. Mňa zaujímalo, ako to vidia ani malí ani starí, ako to vidí dnešná mládež. Opýtala som sa na to Veroniky, ktorá sa o svoje voľné chvíle delí rada s Pánom Bohom v kostole, Gabiky, ktorá tam často nechodieva, hoci je veriaca a Mira, ktorý kostol pravidelne navštevuje, ale častejšie by sme ho asi videli naháňať loptu po futbalovom ihrisku.

• Čo je pre teba na Vianociach najkúzelnejšie? Na čo sa najviac tešíš?
V: Najkúzelnejšie sa mi zdá to zvláštne čaro. Čaro očakávania, že niečo v nás sa zmení k lepšiemu. A samozrejme aj to, že všetko môžeme prežívať v kruhu ľudí, ktorých najviac ľúbime. Najviac sa teším na štedrú večeru a polnočnú svätú omšu.
G: No možno to bude znieť ako klišé, ale naozaj je najkúzelnejšia atmosféra všade okolo. Sneh, vysvietené mestá a výklady obchodov, všade znie tá úžasná vianočná hudba... A práve na to všetko sa teším.
M: Kúzlo je pre mňa to, že sa konečne celá rodina stretneme pri vianočnom stole a povieme si možno aj také veci, na ktoré počas roka nemáme čas a nechceme o nich hovoriť.

• Keď sa vysloví slovo VIANOCE, každému to v mysli evokuje niečo iné. Čo si predstavíš ty?
V: Milión vecí- narodenie Krista, stromček, stôl plný jedla, koledy...
G: Darčeky...? Nie, nie.. asi si predstavím Vianoce, ktoré som prežila minulý rok.
M: Sú pre mňa miestom pokoja, harmónie, krásy, porozumenia a je to čas, kedy je všetko okolo mňa a mojich blízkych iné... Nepotrebujem honosné darčeky, stačí pekné slovo od blízkych, mať ich pri sebe a Vianoce sú pre mňa šťastným obdobím!

• Zmenilo sa u teba nejakým spôsobom ponímanie Vianoc? Máš pocit, že to ešte nie je v konečnej stanici a nadobudne to predsa len iný význam?
V: Stále sa to mení. Každý rok je iný v závislosti od toho, v akom duševnom rozpoložení sa nachádzam. Keď som bola malá, bolo to o darčekoch a teraz to skôr vnímam z duchovnej stránky.
G: Určite zmenilo. Keď som bola malá, bolo to najkúzelnejšie obdobie. Niežeby teraz nebolo, ale už ich nevidím takými detskými očami. A určite sa to ešte zmení. Keď budem mať rodinu, bude to pre mňa asi chaotické obdobie.
M: Konečná stanica každoročne opakujúcich sa Vianoc sa zmení v tom prípade, ak tie Vianoce budem oslavovať bez svojich rodičov! Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké budú Vianoce bez mojich terajších rodičov. Aké budú mať zmysel, ak ich budem oslavovať so svojou vlastnou ženou a deťmi ..... Verím, že budú rovnaké stále.

• Každá rodina dodržiava svoj typický rodinný rituál. Čím je výnimočný ten váš? Zmenil(a) by si ho nejako?
V: U nás sa dodržiavajú typické slovenské tradície, ale namiesto modlenia si čítame úryvky zo Svätého písma o narodení Krista a takou zvláštnosťou je, že si nezvykneme dávať darčeky. Na Vianociach by som nemenila nič okrem skúškového obdobia a chcela by som, aby bol môj otec s nami pri štedrovečernom stole...
G: My stále staviame stromček na Štedrý deň. A potom nasledujú tradičné zvyky pri večeri- peniaze pod tanierom, modlitba, oblátka s medom a rozbaľovanie darčekov...
M: Nie ,v žiadnom prípade by som ho nemenil! Niekedy chcem, aby bol stále rovnaký, ale keď sa niekedy stane, že budem oslavovať bez rodičov, tak chcem, aby sa dodržiavali podobné zvyky, tradície a rituály, pretože aspoň trošku mi pripomenú Vianoce s nimi. NašeVianoce sú výnimočné tým, že večeriame každý rok v tú istú hodinu, máme pustenú nejakú muziku, večeriame, rozprávame sa, ideme do obývačky, kde si rozbalíme darčeky, pozeráme TV a nakoniec naše putovanie skončí v kostole na polnočnej svätej omši. To je náš rituál! Samozrejme, že aj moja budúca partnerka by mala do Vianoc niečo vniesť- čaro svojich tradícií.

Za rozhovor ďakujem Veronike Paulišinovej (Parchovany), Gabriele Kuchárovej (Spišská Nová Ves) a Miroslavovi Vlčkovi (Prešov).