Svetlo sviece

Liturgické okienko

Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Sme v období, kedy sa človek vracia vo svojich spomienkach k tým, ktorí nás už opustili. V našich príbytkoch, chrámoch a na rozžiarených cintorínoch vládne pokojná a tichá atmosféra, ktorá je dotváraná aj viacerými symbolmi charakteristickými pre toto obdobie. Je pre nás typické, že keď prídeme na spomínané miesta, zapaľujeme sviečky. Vieme ale, čo znamená symbol svetla malej sviece, ktorú kladieme na hroby našich zosnulých? Týmto „tajomným“ významom svetla a sviece sa budem zaoberať v dnešnej časti liturgického okienka.
Ten najzákladnejší význam sviece je, že vyjadruje svetlo. Môže však znamenať a predstavovať aj jednotlivú ľudskú dušu, lebo svojou stavbou – plameňom a voskom naznačuje obrazne hmotnú a duchovnú skutočnosť. Už v antike bolo zvykom nosiť pred významnými osobami svetlo. Sprvoti to bola praktická potreba k osvieteniu cesty, ale neskôr sa to stalo prejavom úcty. V 5 st. sa nosievali sviece pred biskupom.
Kresťanskí umelci chápali symbol sviece vzhľadom na Krista. Predovšetkým okolnosť, že svieca sa skladá z dvoch častí: ohňa, ktorý bol vždy symbolom duchovna a vosku, ktorý sa pri horení taví a stravuje. Nič nemohlo lepšie vyjadriť Kristovu dvojakú prirodzenosť. Plameň je znamením jeho Božskej prirodzenosti, vosk symbolizuje jeho obetované ľudstvo.
Zvyk používať sviece na kultové účely je známy už z antického Ríma. V kresťanskej liturgii používané sviece majú aj praktický účel, predovšetkým však zvyšujú vážnosť a slávnostný ráz bohoslužieb. Predstavujú Ježiša Krista – svetlo sveta. Veľmi významné miesto v liturgii má veľkonočná svieca, paškál s piatimi kadidlovými zrnami - symbolmi piatich Kristových rán. Je symbolom vzkrieseného Vykupiteľa.
Sviece zažaté na hroboch zomrelých sú obrazným vyjadrením prosby „svetlo večné, nech im svieti“.