Krst na Veľkú noc

Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!


V každej sviatosti je sprítomňované Kristovo veľkonočné tajomstvo. Slávením sviatostí sa učíme vidieť a prežívať všetky fázy svojho života vo vzťahu ku Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu. Aj svoje „umieranie“ tomuto svetu vkladáme do chvíle svojho krstu, kedy v nás zomrel starý človek, podrobený hriechu a my sme spolu s Kristom vzkriesení, žijeme novým životom. Všetky sviatosti majú preto veľkonočný charakter.
Pozrime sa na čas, kedy krst slávime. Tak, ako pre Eucharistiu je prednostným dňom nedeľa, tak aj pre krst bol určený zvláštny čas až do chvíle, kedy sa rozšíril krst malých detí, ktorý bol spojený s ich narodením. Od 12. storočia približne do roku 1970 sa krst slávil čo najskôr po narodení. Predtým sa slávil na Západe predovšetkým cez Veľkonočné sviatky, presnejšie pri veľkonočnej vigílii. Prečo bol určený práve tento deň? Pretože je to deň Vzkriesenia Pána a krst spočíva práve v spojení sa s Kristom v tom, čo je pre neho najcharakteristickejšie: jeho smrť a vzkriesenie. Sv. Pavol hovorí: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ (Rim 6, 3-4)
Stanovením krstu na Veľkú noc sa zamedzovalo tomu, aby sa krst obmedzil iba na rodinnú slávnosť. Je to deň, kedy by sa malo sláviť čo najviac krstov, čo zaručuje ich cirkevný charakter: nie sme totiž krstení sami, ale stávame sa členmi Božieho ľudu s bratmi a sestrami. Tento prednostný dátum pre slávenie krstu má silný teologický charakter. Pri veľkonočnej vigílii si Božím slovom a obradmi sprítomňujeme predobrazy krstu zo Starého zákona. Katechizmus katolíckej Cirkvi spomína, že si Cirkev pri požehnaní krstnej vody na Bielu sobotu pripomína veľké udalosti dejín spásy, ktoré už boli predobrazmi krstu. Voda, toto skromné a obdivuhodné stvorenie je prameňom života a plodnosti. V Noemovom korábe je predobraz spásy prostredníctvom krstu. V korábe sa zachránili skrze vodu len niekoľkí ospravedlnení. Predovšetkým prechod cez Červené more, skutočné vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva, zvestuje oslobodenie, ktoré spôsobuje krst. A napokon predobrazom krstu je aj prechod cez Jordán. Ním Boží ľud dostáva do daru prisľúbenú krajinu, ktorá je obrazom večného života. Všetky predobrazy Starej zmluvy sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi. Ježiš začína svoj verejný život po Jánovom krste a po svojom zmŕtvychvstaní zveruje toto poslanie apoštolom: „Choďte teda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19-20) Kristus vo svojej Veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu. Krv a voda, ktoré vyšli z prebodnutého boku sú predobrazmi krstu a Eucharistie, sviatostí nového života. A zároveň tento symbol je aj obrazom krstu Cirkvi.
Odvtedy sa ľudia môžu narodiť z „vody a Ducha“, aby mohli vojsť do nebeského kráľovstva.