Ako je to s naším spevom?

 (Autor:  )
Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V tomto liturgickom okienku sa budeme venovať neoddeliteľnej časti našej kresťanskej liturgie, ktorou je liturgický spev. Všimli ste si, že v našich kostoloch sa čoraz menej zapájame do spevu? Niekedy nám to ide naozaj ťažkopádne a vytvára to dojem, že sa nám ani nechce spievať. Je však potrebné poukázať na dôležitosť spevu v liturgii. K spomenutiu tejto témy ma inšpiroval profesor spevu na teologickom inštitúte Doc. ThDr. PhDr. Amantius Akimjak, PhD., ktorý nám živo priblížil umenie spevu vo svojej inauguračnej prednáške. S niektorými podnetmi sa chcem s vami podeliť.
V prvom rade je nevyhnutné poukázať na vážnosť spevu v liturgii. Už sv. Augustín vo svojich Vyznaniach uvádza: „že spev v cirkvi možno schvaľovať, aby sa slabý duch priviedol k zbožnému precíteniu“. Kto by tvrdil, že spev nie je až taký dôležitý pri slávení svätej omše, ten sa veľmi mýli. Človek ak chce podať myšlienku tvorí slová. Ak chce čosi vyjadriť tvorí zo slov vety. Ale keď chce vyjadriť svoje najvnútornejšie pocity, prežívanie ducha, začne spievať a tvoriť hudbu.
Ako spievať? Liturgický spev je výnimočný tým, že to nie je bežný spev. Je to skutočné umenie. Vniknime teraz aspoň okrajovo do teológie liturgického spevu. V liturgii k nám hovorí sám Boh vo svojom slove, symboloch, sviatostiach, v liturgických textoch a úkonoch. Na vyjadrenie tohto stavu sa v teológii používa lat. slovo sonare – Boh zaznieva, hovorí. Našou odpoveďou alebo reakciou na Božie pôsobenie v liturgii je náš spev (naše žalmy, antifóny, JKS-ky, mládežnicke piesne, skladby) – resonare, odpoveď človeka. Pri liturgii však nikto z nás nie je sám. Slávime ju všetci spoločne a v tomto spoločenstve aj putujeme k Bohu. To sa označuje pojmom consonare. Tieto tri pojmy vyjadrujú podstatu spevu v liturgii. Vidíme ten rozdiel medzi obyčajným a liturgickým spevom? Pri liturgickom speve ide o vznešenú komunikáciu duše s Bohom. Ten kto spieva, komunikuje, hovorí k Bohu a Boh hovorí k nemu.
Čo a ako spievať? Spievať predovšetkým texty, ktoré nám hovoria o práve prežívanom tajomstve, vyjadrujú myšlienku liturgického úkonu alebo obdobia. Najlepším prameňom liturgických textov je vždy Sväté Písmo. To, ako spievať je zrejmé z charakteru samotnej sv. omše. Do kostola prichádzame, aby sme sa utíšili, sústredili na svoj osobný vzťah s Bohom a veriacim spoločenstvom. Spev nás nemá vyrušovať z tejto činnosti, ale ju umocňovať a rozvíjať. Preto by nás aj mládežnícke spevy nemali viesť „do tanca“, ale k intenzívnejšiemu prežívaniu tajomstva liturgie, k uzobranosti, k uvedomeniu si duchovných skutočností a k otvorenosti k prijímaniu duchovných hodnôt. Presne podľa tohto kritéria vyberáme aj nástroje vhodné pre liturgickú hudbu a spev. Majú to byť nástroje, ktoré znejú dôstojne, a čo je nemenej dôležité musia si zachovať svoj prirodzený charakter. Teda majú byť vyrobené z prírodných materiálov. Kráľovským a bezkonkurenčným nástrojom je bezpochyby organ. Nezabudnime na starú múdrosť, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Proti tomu sa nedá nič namietať, pretože naozaj prežitý spev umocňuje ľudské vyjadrenie myšlienok a túžob. Spev je časťou kultúry. Iste vám je známe, že tie najkvalitnejšie hudobné diela ľudskej existencie boli vytvorené pre oslavu Boha. Zdá sa, že ľudský duch sa najlepšie dokáže prejaviť práve cez vyjadrenie duchovných skutočností. Pestujme si preto aj naďalej svoje kultúrne povedomie, tým, že sa budeme do spevu v našich kostoloch živo zapájať.