Správanie sa u lekára

zdravotnícke okienko

Autor:MUDr. Jana Virčíková
Pridané: 2008-03-24 01:29:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V tomto veľkonočnom čase  by som sa chcela venovať téme tak trochu nezdravotníckej – správaniu sa a vzájomnej ohľaduplnosti pacientov v čakárni u lekára. Viem, že nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Rada by som vás však podnietila, aby ste sa nad týmto spoločenským javom trochu zamysleli a možno aj prispeli k zlepšeniu.

Neohľaduplnosť

Stres a uponáhľadná doba sa neraz odzrkadlí aj v čakárni či ambulancii lekára. Čakajúci pacienti sú k sebe navzájom neraz neohľaduplní, agresívni a nedokážu uprednostniť slabšieho, trpiaceho, postihnutého. Neuvedomujú si, že takéto napätie sa prenesie aj do ambulancie. Niekedy stačí jeden takýto čakajúci a svojím správaním „nakazí“ preplnenú čakáreň. Zvoniace telefóny, ktoré si bez dovolenia pri ošetrení u  lekára neraz aj vybavia či vyklopkávanie na dvere ambulancie sú veľkým spoločenským nešvárom.  Ľudia si neuvedomujú, že  liečbu oberajú o vzácny čas a všetko, čo k tomu patrí.

Liek na mieru

Ošetrenie u lekára nie je len mechanické vyšetrenie a napísanie receptu, ale aj premýšľanie, vytváranie si obrázku o chorom tak, aby mu lekár „ušil liek na mieru“. Neraz si chorý nárokuje veľký časový priestor na ošetrenie pri preplnenej čakárni plnej plačúcich  a chorých detí. Z môjho pohľadu detskej lekárky sú najhorší čakajúci oteckovia - podnikatelia a Rómovia. Ošetrenia sa domáhajú okamžite, bez ohľadu na režim a chod ambulancie či ostatných čakajúcich. Adrenalín sa vtedy dá krájať a na vine je potom zvyčajne zlá organizácia práce. Tú ideálnu však ešte v zdravotníctve nikto nevymyslel. Tá ideálna organizácia práce musí vychádzať z nášho vnútra, z našej tolerancie.

„Euro“ čakáreň

Preplnené  čakárne v  ambu­lanciách sú prejavom nadmerného vyhľadávania lekár­skeho ošetrenia. Je to však  téma na samostatný článok.
Nedávno som navštívila holandskú nemocnicu. V čase, keď naše čakárne  v nemocniciach praskajú vo švíkoch, čakali na ošetrenie  ojedinelí pacienti. Veľmi sa mi páčilo, že k pediatrovi prišla kompletná rodina - mama, otec a dokonca aj stará mama. Nikam sa neponáhľali, neboli vystresovaní, aj keď mali choré dieťa. Všetci dostali informáciu priamo od lekára, bez zbytočného skreslenia situácie laickým podaním. Ošetrujúcemu personálu prejavovali úctu a dôveru. Lekár im samozrejme mohol venovať čas, za ktorý by na Slovensku musel vyšetriť 4-5 pacientov. Personál  i  pacienti sa navzájom nevyrušovali. Pracovalo sa sústredene.
Viem, že Európanmi sa nestaneme zo dňa na deň. Svoje správanie však môžeme meniť už teraz k lepšiemu tak, aby bolo ohľaduplné, ústretové, nesebecké, tolerantné – jednoducho európske. Potom sa staneme Európanmi nielen na mape, ale aj v realite bežného dňa. Aj s týmto vlastným „pacientským“ prispením pomôžeme nášmu zdravotníctvu, aby sa konečne zreformovalo.
Prajem vám požehnané veľkonočné sviatky plné vzácnych milostí.