Svet je krásny

Ján Pavol I. (Albino Luciany) (Autor:  )
Autor:Ján Pavol I.
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Svet je krásny, radi ho pozorujeme a obdivujeme. Nesmieme však zostať len pri tom. Musíme sa zo sveta dvíhať k Bohu. Krása sveta nás musí viesť k tomu, aby sme mysleli na oveľa väčšiu krásu a dokonalosť toho, od ktorého pochádza.
Svätý František pozeral na skalu a hovoril: „Pane, ty si skala, o ktorú sa ja, slabý človek, môžem oprieť.“ Na poli pozoroval kvetinky: „Ty, Pane, si ešte čistejší, krajší a milší ako tieto kvety.“ Obdivoval ešte neoperené malé vtáčatá, kukučky: „Aký si dobrý, Pane, že kŕmiš tieto malé chudobné stvorenia.“ František kráčal po ceste „vzostupu“, mal rád obdivu, svätého obdivu. Ruský kozmonaut, ktorý po návrate z prechádzky po vesmíre referoval, že tam Boha nestretol, išiel cestou „zostupu“, nadol, obdivoval len tento svet. Mnohí robia tak ako on: Sú zamilovaní do ľudského pokroku, zvelebujú veci, ktoré vyrába človek, a rozum, ktorý je Božím darom, požívajú len na to, aby vyhlasovali, že Boh je zbytočný. Pritom nevidia, aká obdivuhodná je zem, ktorú stvoril, aká bohatá a životodarná – uprostred vesmíru s nehostinnými planétami a hviezdami.
Keby prišiel niekto z hviezdy Sírius či niektorej inej a uvidel by našu zem, takú zelenú, kvitnúcu, obývanú miliardami živých bytostí, povedal by: „Ďakujem, Pane, že si mi doprial toto všetko vidieť!“
Aj bez toho, žeby sme prišli z ďalekej hviezdy – zvyknime si na jedno: neprestajne hovoriť Bohu „ďakujem“.