Neporiadok, poriadok

Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 2009-05-14 15:14:20
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Poznáte to? Deti sa ráno zobudia a len čo pretrú unavené očká, sa to začne: „Kde mám druhú papuču? Kto mi zobral nohavice? Alebo večer – príde úľava, že už sladko spinkajú, ale aké prekvapenie - rozkotúľané korálky, stavebnice, garáže s autíčkami v každom kúte, na stole hŕba neuprataných písaniek a kníh, pri posteli nedopitý čaj... k tomu hŕba bielizne na pranie v kúpelni, neumytý riad v kuchyni, chodba plná topánok preskakujúcich jedna cez druhú, v zime i šály, čiapky, rukavice... Jednoducho môžete si i hrdlo zodrať a stokrát upozorniť, aj tak nič nezaberá. Tak ako si s tým pomôcť?
Možno som to vykreslila príliš čierno a nie je to vždy až také hrozné, ale často ma postretne podobná situácia a zalamujem rukami. Nuž, asi i tu je potrebná dávka trpezlivosti a hlavne vytrvalosti. Priznávam, mám s tým problém, ale čítala som, vraj to funguje. Nie je potrebný ani krik či bitka. Prvá rada spočíva v nájdení si času. Čas, ktorý investujeme pred zavretím očiek detí, sa nám vráti po ich usnutí. A tak vyhraďme si každý večer 10 – 15 minút, ale ozaj každý večer, na upratovanie a kontrolu detskej izby, prípadne iného neporiadku mimo nej. Spočiatku upratujme spolu s deťmi, ukážme im, ako si poriadok predstavujeme a vyzdvihnime, ako je nám príjemne a aká je krásna uprataná izba, ako sa v nej dobre dýcha, aké krásne sny sa nám môžu snívať. Neskôr to môžu deti zvládať sami. A práve tu sa stáva, že keď nemajú nad sebou policajta – rodiča, kadečo sa prehliadne, zanedbá, jednoducho sa deťom nechce a stáva sa i to, že neposlúchnu ani na upozornenie. Okrem toho ešte nasledujú škriepky: „To nie je moje! To rozhádzal on!“ Niektorí skúsení rodičia tvrdia, že sa takého problému zbavili tak, že jednoducho v noci pozbierali všetok neporiadok a deti stratené veci nevideli dlhšiu dobu alebo už nikdy. Vraj to veľmi dobre zaberá. No chystám sa to vyskúšať.
Treba však dohliadnuť i na to, aby upratovali všetci, každý za sebou. Prikláňam sa však i k spolupráci, aby si súrodenci dokázali vzájomne pomáhať, aby sa učili premôcť a upratať i za druhým. Tu máme byť opatrní, aby sa to učil každý, nie len jeden zo súrodencov.
Podľa môjho subjektívneho názoru nie je všetko len o čistote a poriadku. To, že nie je všetko presne tam, kde má byť, že sa nájde i špina, prach, pavučina, či pohodená vec svedčí o tom, že sa v byte žije, že sú tu ľudia, že je ich tam viac a je im spolu veselo. Okrem toho je dokázané, že sterilné prostredie v domácnosti spôsobuje zvýšenú náchylnosť na choroby.