Milí mladí čitatelia!

Autor:Lýdia a Michal
Pridané: 2009-05-14 10:31:58
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Kedy si sa naposledy na niekoho poriadne nahneval a potom si sa s ním pohádal? Asi nie veľmi dávno, veď ľudia sa často hádajú a keď ich niekto poriadne nahnevá, tak mu to väčšinou dá aj poriadne najavo. No sú aj takí, ktorí to v sebe dusia. A čo je správne? Vypustiť to von a potom je z toho poriadna hádka alebo si to nechať pre seba? Keby sme to v sebe držali, asi by sme dlho nevydržali. Áno, možno zopár dní, týždňov, ale čo potom?

 Ten hnev, ktorý by sme v sebe mali, by nás postupne ničil a ničil by aj doteraz dobré vzťahy s okolím. Napríklad: niekto ťa naštve, môže to byť učiteľ svojím známkovaním alebo hlúpou písomkou a ty prídeš domov nazúrený. Tam ťa už čaká mamka, ktorá chce, aby si si poupratoval izbu, no ty jej len odvrkneš, že nemáš čas a odídeš do izby. Ona pôjde za tebou a začne  kričať a ... hádka je na svete. Takže dusiť hnev v sebe nie je správne, neničí nám to len vzťahy, ale je dokázané, že sú z toho migrény a iné problémy. Teda takto šťastní určite nebudeme. Je jasné, že takéto správanie nebolo správne. Tak čo si mal urobiť ? Prejaviť svoj hnev a vyskočiť na učiteľa? Určite nie, z toho by boli len problémy. Mal si to zo seba dostať inak. Mohol si sa vyrozprávať svojmu spolužiakovi alebo aj mamke a vysvetliť jej, čo sa stalo.
Je veľmi dôležité, aby sme mali človeka, ktorý nás dokáže vypočuť  a pochopiť.
To bol len jeden prípad, kedy sme sa nahnevali na niekoho, ale nemohli sme mu to dať najavo. Ale čo ak vás naštve niekto z vášho blízkeho okolia ako napríklad váš priateľ, priateľka, spolubývajúci? S ním si to budete chcieť vydiskutovať. Napriklad Martin má problém so svojím spolubývajúcim v internáte. Martin: ,,Si sebec, musíš pobudiť celý internát, keď ideš do roboty?! Si strašný a bezohľadný!“ A ako bude na to reagovať spolubývajúci? Vyskočí takisto: ,,Ó, áno, ja som sebec?! Ty si predsa minule...“a už je to tu, opäť hádka. Martin sa naňho oprávnene hneval, ale mal to povedať ináč. Je jasné, že v týchto situáciách nám väčšinou napadne útočiť a hovoriť: „Ty nikdy..., ty vždy.“ Martin mal hovoriť o svojich pocitoch. Napríklad: ,,Možno som prehnane podráždený kvôli skúškam a tomu všetkému, ale učil som sa do druhej ráno. Potom, ako si ma zobudil, keď si odchádzal o piatej, ostal som poriadne mrzutý.“ Spolubývajúci pri týchto slovách asi do obrany neprejde, lebo Martin vysvetľoval svoj duševný stav a zároveň pripustil, že môže reagovať prehnane.
A čo môžeme robiť, ak je niekto v našom okolí nahnevaný?
Nie je veľa ľudí, ktorí keď pociťujú hnev, povedia to ako Martin v druhom prípade. Ak je človek nahnevaný, tak často hovorí veci, ktoré by pri zdravom rozume nikdy nepovedal. Ako teda zmierniť alebo utíšiť hnev iného človeka? Jedinou zbraňou je pokora kombinovaná s mlčaním.
Skús to, mlč, buď pokorný a nenechaj sa vyprovokovať, aj keby si vtedy najradšej vrátili všetky tie urážky, nenahnevaj sa aj ty. Aj sv. Ján Zlatoústy hovorí: ,,Veď oheň nemožno zahasiť ohňom,“ je to nemožné. Takisto i hnev v žiadnom prípade nemožno skrotiť hnevom. „Čím je pre oheň voda, tým je pre hnev pokora a láskavosť.“ Znášať urážky, ktoré nie sú pravdivé, síce nie je ľahké a bolí to, avšak ťažšie je priznať si chybu, ktorá je vám vyčítaná právom. Vtedy sa ukáže či ste alebo nie ste pokorný. Ak by Marek povedal Martinovi áno, máš pravdu, Martina by hnev hneď prešiel. Možno by sa mu ešte aj ospravedlnil, že naňho tak vyskočil, ale to chce dávku úsilia a pokory.

Vyvažujme kritiku prejavmi lásky

Tento podnadpis som si prečítala v jednej knižke. Veľmi ma zaujal. Pod ním bola napísaná táto príhoda.
Tomášovi  jeho veľmi dobrý kamarát raz vytkol jednu vec. Myslel si, že necháva jeho i niektorých iných ľudí v kaši a on sa preto poriadne nahneval a odišiel. Bol presvedčený, že jeho kamarát si neuvedomoval, prečo sa tak rozhodol a došiel k záveru, že je nanič priateľ, keď bol taký kritický. Bol naňho nahnevaný aj druhý deň, a preto odvolal ich pravidelný utorkový obed. V stredu mu ten priateľ zavolal, aby zistil, ako to s ním je. No Tomáš mu odpovedal len chladne a úsečne. Priateľ vedel, že Martina nahneval, ale predsa necítil dôvod na ospravedlnenie. Každý deň mu prejavoval lásku tým, že mu večer zavolal. Martinovi netrvalo dlho a na celý problém zabudol. Vtedy sa naučil dôležitú vec. Nemusíme sa obmedzovať v prejavoch hnevu, keď ich vyvážime prejavmi lásky.