Milí mladí čitatelia

Všetci, ktorí sa mladými cítite!

Mládež na výlete (Autor: archív redakcie)
Autor:Lucia Dutková
Pridané: 2007-09-19 10:26:29
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

My ľudia vieme dobre určovať vzdialenosti, čas, veľkosti ... S presnosťou odmeriame malilinkú bunku, ale aj to, koľko svetelných rokov sú od nás vzdialené hviezdy. Stotinka sekundy niekedy pripraví športovca o vytúženú medailu a hodinové meškanie rýchlika dokáže zbaviť človeka trpezlivosti. Aj dieťa rozlíši, že slon je obrovský a mravček, štekliaci jeho malú rúčku, je maličký.


Úsmev za úsmev
Sú však hodnoty, ktoré sú nevyčísliteľné a nepoznáme ich veľkosť.
Božie milosrdenstvo nekončí a nevyčerpá sa. Prídeš a naberieš si, koľko len chceš. Plastové fľaše a bandasku nenos, stačí tvoje otvorené srdce. Čím viac božej lásky si zoberieš, tým väčšie srdce budeš mať. Najlepšie na tom všetkom je to, že ak lásku rozdáš blížnemu, budeš jej mať ešte viac. Stále sa nám to môže zdať nepochopiteľné a ťažko je nám ľuďom tomu uveriť. Aj v matematike je to tak, že „mínus krát mínus je plus“ a mnohé poučky z fyziky sa zdajú, akoby nemali zmysel a význam. Pozeráme sa na nich neveriacky, ale tie predtým prešli tiež pokusmi fyzikov a matematikov, ktorí sa presvedčili, že naozaj fungujú a nejde o nezmysel. Kto teda prakticky nevyskúšal a neoveril silu rozdávajúcej sa lásky, nemôže nikdy uveriť v jej silu a znásobenie sa.
Povzbudivý úsmev – tak také niečo určite ťažko kúpite v obchode. Nebudem klamať, keď poviem, že niekedy mám pocit, či ho náhodou naozaj netreba kupovať a či nie je momentálne príliš drahý alebo ho asi už nemajú na sklade, lebo ho veľmi nevidieť na našich tvárach. Tu by sme známe „oko za oko , zub za zub“, ktorým sa radi riadime, mohli vymeniť za „úsmev za úsmev, úsmev pre smutného“!
A čo pokoj? Vážime si dostatočne hodnotu pokoja? Vnímal by ho Slovák rovnako ako Palestínčan? Žena, ktorej muž pije alebo manželka usmievajúca sa na svojho manžela, ktorý jej šepká „mám ťa rád“? Aj tu asi platí, že keď nemáš, začne ti chýbať. Preto by sme mali ďakovať za chvíle prežité v pokoji a prosiť o pokoj pre tých, ktorí by sa s nami iste radi vymenili. Kroky prejdené po mäkkom piesku, pohľad na západ slnka, vychutnanie mamkinho koláča, počúvanie rozprávky na dobrú noc, možnosť vysloviť tomu druhému sympatie, noci strávené vo svojej posteli, nie v tej nemocničnej... Toto sa nedá zmerať a mohli by sme to označiť za najcennejšie drahokamy nášho pokladu.

Školský rok 2007/08 verzus prázdniny


Mládež našej farnosti neotáľala a prázdninové dni sa snažila využiť naplno. O svoje zážitky z výletov sa chcú podeliť aj s vami.

Veľké Hincovo pleso

Prvým výletom bol výlet na Hincovo pleso. Keďže v tom čase teplomer bežne ukazoval 30°C mali sme aj obavu, či to zvládneme. Zo Štrbského plesa sme preto vyrazili „ v plnej zbroji“ – čiapky, okuliare, opaľovacie krémy. Cesta bola nádherná. Od tých skúsenejších sme dostali aj výklad o tom, ako sa každý jeden štít volá. Pri prechode bystrinami niektorí z nás ovlažili seba, ale nezabudli ani na ostaných, až to nakoniec vyzeralo ako po oblievačke na Veľkú noc. Potom sme konečne dosiahli náš cieľ – Veľké Hincové plesá – najhlbšie v Tatrách. Každý bol rád, že sme už hore, no niektorí mali málo a poškuľovali po Kôprovom štíte. Avšak po krátkej porade sme sa zhodli, že nič netreba preháňať. Cestou späť nás sprevádzal príjemný vetrík, takže sme nepociťovali horúčavu, ktorá všade vládla. Aj keď sme domov dorazili unavení, sme radi, že sme sa na tomto výlete mohli navzájom lepšie spoznať.
Jozef

Východná Vysoká
„Poďme niekde na výlet!“ znel jeden návrh. „A kam? Do Slovenského raja?“ „Nie, tam chodíme vždy, poďme teraz do Tatier.“ Návrh bol rýchlo schválený, veď tam nechodíme až tak často. Všetci sme sa tešili a za cieľ sme si zvolili Východnú Vysokú (2429 m.n.m. ). Boli sme plní očakávaní, no i obáv, lebo mnohí z nás na takom vysokom kopci ešte neboli. Vybrali sme sa vlakom skoro ráno o pol šiestej. Trocha nezvyčajný čas na vstávanie cez prázdniny, ale výlet je výlet. Na stanici sme ešte na seba klipkali zlepenými očami, ale s úsmevom na tvári. Začali sme šľapať z Tatranskej polianky na Sliezsky dom. To bolo ešte v pohode, veď tam často stretnete i človeka, ktorý kráča hore v saku. No vyššie už to tak nebýva. Aj my, čím vyššie sme stúpali, tým sa nám zdal náš cieľ vzdialenejší No krása hôr, výhľad a dobrá partia nám dodávali silu, aby sme to nevzdali. Á, konečne sme na vrchole. Čaká nás zaslúžený oddych aj obed. Človeku sa v takejto chvíli zdá, akoby bol bližšie k Bohu a lepšie si uvedomoval krásu a dokonalosť Božieho stvorenia. Takto povzbudení sme sa veselo pobrali naspäť. Šťastlivo sme dorazili domov, aj keď boľavé nohy sme cítili ešte pár dní. Každý z nás je však presvedčený, že to stálo za to.
Goro

Výlet v Dobšinej
Mládežnícky výlet je vždy príležitosťou oddýchnuť si a spoznať nových ľudí – mladých kresťanov. Tentoraz sa mládež z našej farnosti vybrala do Dobšinej. Cesta tam bola kľukatá a veselá. Organizátori si pripravili dobrý program – šport, túru na Havraniu skalu, opekačku a ešte mnoho iného. Okrem telesnej aktivity sme vyvíjali aj duchovnú – pán kaplán pripravil svätú omšu v Stratenej. Človek má obyčajne iné pocity pri ceste do diaľav a iné zasa pri návrate. Čo priniesol výlet mne osobne? Boli to – radosť zo spoločenstva, ktoré sme my výletníci vytvorili, radosť z dobrého jedla (hlavne melón) a zážitok z Božej prírody. Pán Boh zaplať za výlet organizátorom, účastníkom aj všetkým dobrodincom.
Vlado

Milí čitatelia mládežníckej stránky!

Tentokrát je to posledný raz, čo sa vám prihováram prostredníctvom mládežníckej stránky. Od septembra odchádzam na vysokú školu do Bratislavy. Verím však, že si aj naďalej mládežnícku stránku radi prečítate. Usilovala som sa písať úprimne, zo srdca. Chcem sa poďakovať Pánu Bohu za pomoc pri tvorení každého môjho článku. Aj keď som niekedy naozaj netušila, čo napíšem, Duch Svätý zapôsobil svojou silou. Ďakujem mojej rodinke, vám mladým za každú spoluprácu a poskytnutie názorov a samozrejme všetkým, ktorí si mládežnícku stránku radi prečítali. Tešila som sa z každej reakcie. Ďakujem za vašu priazeň, ktorú verím, že zachováte aj tým, ktorí mládežnícku stránku prevezmú. Želám im veľa dobrých nápadov a Božiu pomoc. S mládežníckou stránkou sa síce lúčim, ale nie so spoluprácou s týmto časopisom. Prajem vám veľa Božích milostí, správnych rozhodnutí na vašej ceste životom, pokoj srdca a mladého ducha, ktorý sa nenechá znechutiť neúspechom.