Milí mladí, milí čitatelia!

Pre mladých

Na SDM  som spoznala ľudí z iných kontinentov (Autor:  )
Autor:Lucia Dutková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Mládežnícku stránku tohto čísla by som chcela venovať niečomu SVETOVÉMU … Irán, Irak, Libanon, Spojené štáty americké, Veľká Británia, Burundi, Litva, Švajčiarsko, Francúzsko, Brazília, Kanada, Austrália, Taliansko, Poľsko a aj ostatné krajiny, ktoré môžete nájsť na mape, sa Mu prišli pokloniť.
Teraz to však nebol Betlehem ako pred 2000 rokmi, ale Kolín nad Rýnom (Nemecko). Úctu Bohu neprišli vzdať len traja králi a pastieri, ale predovšetkým mladí z celého sveta.
Pravdaže, nechýbalo tam aj naše Slovensko a dokonca aj ja som mala to šťastie a milosť byť tam. Rada sa s vami o svoje zážitky podelím.
Svetové stretnutie mládeže so Svätým Otcom


Hoci sú už dni 11.- 21. august 2005 dávno za nami, ja ich mám ešte stále v pamäti. (Veď kto by ich nemal.)

Moja „partia“
Zo Slovenska šli do Kolína rôzni ľudia, rôznymi spôsobmi. Ja som tam bola s perfektnými ľuďmi z nášho Cirkevného gymnázia v Levoči.

Privítajme svet
Keď sme prišli do Nemecka, nenahrnuli sme sa hneď všetci do Kolína. Mladí z celého sveta boli privítaní farnosťami a diecézami Nemecka.
My sme boli v diecéze Eichstatt a bývali sme v dedine Schwarzenbruck, iba pár kilometrov od Norimbergu. Keď sme prišli do spomínaného Schwarzenbrucku, tak nás už čakali rodiny, v ktorých sme mali bývať. Musím povedať, že sa na náš príchod pripravili veľmi dobre a čo je hlavné, tešili sa, že prídeme. V rodinách sme sa cítili fajn, možno niekedy náš pobyt znepríjemnila nevedomosť niektorých slovíčok.

Program vo farnostiach
Päť dní, ktoré sme tam strávili, boli prežité naplno.
Vo štvrtok, 11. augusta, sme sa spoznali s mladými vo farnosti, dokonca nás privítal aj pán starosta. Teda poviem vám, tam to farské spoločenstvo žije.
V piatok sa všetci mladí v Nemecku sociálne angažovali. My sme mali na výber viacero možností. Mohli sme ísť do domova dôchodcov potešiť starých ľudí, pomôcť na fare, pomôcť v kuchyni alebo zabaviť malé deti. Naše žitie potrebuje takéto dni ako soľ!
Sobotu sme tentokrát nevenovali upratovaniu, ale spoznávaniu kultúry a histórie. Norimberg je krásne historické mesto. Odporúčam! Ale na prehliadku si vyhraďte aspoň dva dni. Nedeľa sa niesla v znamení klasickej pohody. Strávili sme ju spolu s rodinami. Tento deň bol úžasný. Nechcelo sa nám veriť, že zajtra odchádzame.
Zo slovíčka zajtra sa stalo DNES a my sme sa lúčili s našimi ,,gastfamilien“.
Nastúpili sme si do autobusu, ktorý nás mal odviezť do Bonnu, jedného z troch miest, v ktorých boli ubytovaní mladí ľudia z celého sveta. Už tam sedeli chlapci z Burundi a traja Kostaričania. V autobuse sme sa teda nenudili. Pomodlili sme sa s nimi ruženec. Už vtedy bolo cítiť, že Boh sedí na vedľajšom sedadle.

Bonn
Po dlhej ceste autobusom sme konečne prišli do Bonnu, kde už bolo počuť hokejové: „Slovenskóóó, Slovenskóóó… !“
Luxus bavorských domčekov sa stratil a my sme spali v škole. Prvýkrát sme vyskúšali naše spacáky.
V utorok 16. augusta sme boli na katechéze v ,,našom“ slovenskom kostole, kde sa stretli všetci Slováci. Mnohí z nás sa tam stretli so známymi, prijali sviatosť zmierenia. Katechézy boli každý deň doobeda pod vedením animátorov, ale prítomní boli aj kňazi a biskupi so Slovenska.
Poobede sme sa túlali po Bonne, až sme konečne došli k univerzite, kde sa mala konať otváracia omša. Omša bola o 17:00 a pre mňa to bolo niečo výnimočné. Pozreli ste sa pred seba – Taliani, pozreli ste napravo – Švajčiari, naľavo – Španieli.
Telemostom sme boli spojení s Kolínom a Düsseldorfom, v ktorých sa otváracia omša konala taktiež. Na začiatku omše prichádzali k oltáru vlajkonosiči ako na olympiáde. Z obrazovky sa nám prihovoril aj nebohý Svätý Otec Ján Pavol II. Nadšenie, tlieskanie, bubnovanie sprevádzali celú omšu. Boli vyjadrením radosti z Božej lásky.
Vtedy som skutočne pocítila, že Boh je s nami. Neraz sa mi kotúľali slzy šťastia po lícach. Cesta ,,domov“, t.j. do školy, kde sme bývali, bola tiež super. V metre sme si zdravili a stretali mnohé národy. Úplne bežné bolo, že sa vám niekto prihovoril a pýtal sa, odkiaľ ste. V metre sme si čakanie skracovali podobne. S mladými ľuďmi z rôznych krajín sme skandovali: ,, Jesus, Jesus, Jesus!“ Alebo : ,, Jovanni Paulo, Beénedeto!“ Bolo to normálne spievať, tancovať alebo kričať Benedeto aj na ulici. Mnohokrát sme robili aj ,,mexickú vlnu“ sprevádzanú hlasným: "Óóó!"
V stredu sme sa vybrali na katechézu a poobede sme navštívili niekoľko múzeí. Deň nám ubehol ako voda a ani sme sa nenazdali a už bol štvrtok. V tento deň sme išli do Kolína, lebo mal prísť očakávaný ,,Benedeto“. Našli sme si miesto na jednej z kolínskych ulíc, ktorou mal pápež prechádzať. Postavili sme sa hneď k zábradliu a čakali sme pekných 5 hodín. Vôbec sme sa nenudili a Svätého Otca sme videli „FACE TO FACE“ (z tváre do tváre). Tak blízko ho už určite neuvidím. Večer sme sa Mu išli pokloniť do kolínskej katedrály. Pred ňou boli obrovské obrazy vytvorené z fotiek ľudí. Na jednom bol Benedikt XVI. a na druhom Ján Pavol II. Katedrála je monumentálna a krása (nielen materiálna), ktorá bola vo vnútri, neopísateľná. Dostať sa späť do Bonnu bolo dosť komplikované, ale s Božou pomocou sme späť predsa len dostali.
Piatok sa niesol v znamení katechézy a spoločnej omše v spomínanom ,,slovenskom“ kostole. Ostatný čas sme venovali skúmaniu mesta a baleniu sa.

Očakávaný Kolín
Ráno nás čakal autobus, ktorý nás odviezol až na Marienfeld neďaleko Kolína. Slovákom sa dostalo tej radosti, že sme mali vstupenku do sektora, ktorý bol rovno pod oltárom. Ale aj v dobrom sektore si človek musí nájsť dobré miesto. Veď tu bude spať! Do vigílie so Svätým Otcom bol pre pútnikov prichystaný program. A potom sa to začalo … Milión začal spievať hymnu Venimus adorare eum a atmosféra bola viditeľná ako horiace sviečky v tme, ktoré sme držali. Noc bola chladná, ale dala sa vydržať. Nový deň sme začali rannými chválami, potom sme sa popasovali s niekoľkými myškami, ktoré nám chceli zjesť náš obed a slávnostná omša sa mohla začať. Túto omšu ste mohli vidieť na obrazovkách STV. No krásu, zážitky a priateľstvá, ktoré tam boli, nedokáže preniesť ani ten najlepší televízor a dokonca ani najlepší novinár o tom nenapíše dokonale autenticky.
Mohli ste Ho nájsť všade, v tvári Japonca, Jamajčana, Filipínčanky, Brazílčanky, Rusa, Libanonca i Čecha - Ježiš Kristus. Stále živý a stále mladý. S otvorenou náručou pre Teba!

Cesta domov
Ani sme sa nenazdali a už sme sa viezli autobusom späť do Schwarzenbrucku, kde sme prespali. V pondelok 22. augusta sme sa viezli vlakom domov. Všetko krásne trvá krátko, ale keďže sme si to uložili do srdca, ostane to tam naveky.
Poviem vám, aj pri tomto písaní mi naskočili viackrát zimomriavky.
Teraz mi ostáva len jediné: našetriť si na najbližšie stretnutie v Sydney roku 2008 a poďakovať sa Bohu za dar tohto zážitku a stretnutia sa s Ním. Každému z vás prajem, aby niečo také zažil. Do budúceho čísla PaD vyprosujem veľa Božích milostí a ,,svetových“ dní.