Večný cieľ

Autor:Terézia Straková
Pridané: 2009-05-14 10:27:34
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Tak ako horiaca svieca je symbol života, raz dohorí a zhasne, tak je to aj s ľudským životom. Človek sa narodí, žije a jeden skôr, iný zase neskôr zomiera. Zomiera, keď ukončí svoje poslanie na Zemi bez ohľadu nato, či je chudobný alebo bohatý, dobrý alebo zlý. Je to prirodzené.

Počas sviatkov Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď sú cintoríny rozsvietené horiacimi sviecami a vanie tu príjemná vôňa chryzantém, prichádzame k vyzdobeným hrobom našich zosnulých.
Keď zomrie v rodine niekto blízky, ktorý nás mal rád a my sme ho tiež mali veľmi radi a pritom vieme, že bol pripravený na odchod z tohto sveta, prijal sviatosti, ktoré k tomu patria, ba snažil sa žiť tak, aby dosiahol „večný cieľ“, predsa za ním smútime, je nám to ľúto a veľmi ťažko. Ešte by sme sa chceli to, či to opýtať, poradiť a posťažovať, ale už sa nedá. Nedá sa to v skutočnosti, ale dá sa inak, či už ponorením sa do myšlienok a spomienok alebo v modlitbe. Ťažko sa nám zvyká bez tej osoby, chýba nám jej prítomnosť, rada, dobré slovo a povzbudenie.
Balzamom na dušu pre pozostalých, radosťou a Božím pohladením je to, keď si uvedomujeme, že raz sa v skutočnosti stretneme s tými, ktorí nás predišli do večnosti. Preto sa snažme žiť tak, aby to aj tak bolo. Buďme v rodine príkladom a sviecou života, ktorá šíri teplo a svetlo, aby sme svojím nerozvážnym spôsobom života zbytočne neminuli „večný cieľ“.
Pane, v tieto jesenné dni, keď si pripomíname aj pamiatku zosnulých, ďakujeme Ti za tých, ktorí boli pre nás a boli nám veľkou oporou a akýmsi chodníčkom, po ktorom, keď budeme aj my kráčať, tak zaručene sa raz dostaneme k Tebe. Daj im, prosíme, večné odpočinutie a odplať im ich skromnosť, námahu, láskavosť a obetavosť.