Márne sú všetky ľudské súdy

Výlet markušovských detí a mládeže na Oravu

Skupina (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

28. júla 2004 sa uskutočnil výlet markušovských detí a mládeže. Vybrali si Oravu. Keďže bol sychravý čas a už dva dni predtým pršalo (blížili sa povodne), niektorí sa výletu zriekli, čo bolo celkom pochopiteľné. Ale aj tak v stanovený deň vyrazil autobus s pánom Gurčíkom za volantom v stanovený deň ráno o šiestej: smer – Orava. Keďže počasie bolo naozaj rizikovým faktorom tohto výletu, pán farár Duda navrhol, že sa bude putovať po kostoloch Oravy. A aby sme to nerobili len tak, boli zadané aj konkrétne úlohy. Na záver sme mali vyhodnotiť najkrajší kostol, ktorý sme videli a najsympatickejšie, najnábožnejšie a najmodernejšie vyzerajúceho (dojem budiaceho) kňaza. Iste, nedá sa človeka spoznať na prvý pohľad, z jedného stretnutia. Ide skôr o dojem, ktorý v nás vyvolal.

Trasa výletu

Z Markušoviec autobus vyrazil ráno krátko po šiestej hodine. Po príchode do Oravského Podzámku sme najprv šli do kostola, kde pán farár Duda pre nás odslúžil sv. omšu. Miništroval mu pán bohoslovec Róbert Gurčík, na organe hral Jožko Súkeník, čítanie prečítala Lenka Pačnárová a žalm zaspievala Lucia Hudáková. Pán farár pri kázni spomenul „slnko v ľudskej duši“, ktorým má byť pre nás radosť zo života, ktorý nám daroval Boh. Potom sme navštívili Oravský hrad v doprovode sprievodkyne: videli sme aj šermiarsky súboj, hru na harfe i hru na husliach. To všetko bolo v programe prehliadky hradu. Po Oravskom Podzámku nasledovala Krivá, rodisko blahoslavenej sestričky Zdenky. V kostole sme sa pomodlili, vypočuli si výklad pána Habovštiaka (brata známeho už nebohého spisovateľa Antona Habovštiaka) a uctili si relikvie blahoslavenej sestry Zdenky, ktoré nám dal pobozkať pán farár Duda za prítomnosti domáceho pána farára vdp. Ondreja Lajčina. Z Krivej sme putovali do Tvrdošína. Tu nám tvrdošínsky kostol prišiel otvoriť pán farár Marhefka. Organisti si mohli zahrať na veľkom koncertnom organe, ktorý je ozdobou farského kostola Najsv. Trojice v Tvrdošíne. Potom sme cez Trstenú prešli do Liesku. Tu nám vo farskom kostole privítal pán farár Štefan Koma a porozprával nám všeličo o duchovnom živote i o kostole. Je tu nádherný chrám sv. Michala archanjela. Na vitráži v oknách je okrem iných vyobrazený Boží sluha biskup Ján Vojtaššák i blahoslavená sestra Zdenka, ale aj tajomstvá sv. ruženca. Po modlitbe sme sa rozlúčili a vyrazili do Námestova. Tu nám prišiel kostol otvoriť pán dekan Blažej Dibdiak. Je to veľký kostol. Pán dekan spomenul, že tento kostol je poznačený vraždou, ktorá sa stala v tomto kostole v 60-rokoch. Spomenul aj hudobný festival náboženských hudobných skupín, ktorý skončil iba niekoľko dní pred naším príchodom. Z Námestova sme sa presunuli do Oravskej Lesnej. Miestny kostol nás uchvátil svojou drevenou architektúrou a šindľovou strechou. Na cestu späť nám udelil požehnanie miestny pán farár Slavomír Marušiak i prítomný popradský dekan Anton Oparty. Cestou späť sme sa ešte zastavili v Poprade a navštívili sme pána kaplána Cyrila Hamráka. Pôsobí tu aj pán kaplán Janko Budzák, ktorého však sme nenašli doma (neboli sme tu ohlásení, iba sme sa rozhodli zastaviť). Domov sme prišli krátko pre 22 hodinou večer.

Anketa

Navštívili sme kostoly v Oravskom Podzámku, v Krivej, v Tvrdošíne, v Liesku, v Námestove a v Oravskej Lesnej. V kategórii „najkrajší kostol“ jednoznačne zvíťazil kostol v Oravskej Lesnej. Z 33 hlasov dostal až 29 hlasov. 4 hlasy dostal kostol v Liesku a 1 hlas bol neplatný.

Menej jednoznačné to bolo s farármi. Aj keď sme išli bez ohlásenia, našli sme kňazov uvedených kostolov všetkých doma a ochotne nás prijali a pustili do kostola. Za tento ich krásny postoj im úprimne ďakujeme. Pána farára Štefana Komu z Liesku považujú za najnábožnejšieho kňaza (19 hlasov), pána farára z Tvrdošína vdp. Jána Marhefku označili za najsympatickejšieho kňaza, hoci v tejto kategórii to nebolo vôbec jednoznačné (12 hlasov; silne mu konkuroval pán farár Vetrík z Oravského Podzámku). Najviac hlasov o moderne a netradične pôsobiaceho kňaza získal jednoznačne a neprekonateľne vdp. Ondrej Lajčin, farár z Krivej (23 hlasov; ostatné hlasy boli silne roztrieštené).

Ľudské súdy!?

Jeden „výletník“ mal svoj vlastný názor na celú vec. Preto nehlasoval, ale na lístok napísal tieto slová: „Márne sú všetky ľudské súdy!“ A mal pravdu. Napokon všetky hlasy boli iba vyjadrením „iba“ názoru, vrátane toho posledného. Predsa však anketa sledovala isté pedagogické ciele, aby sme nechodili po kostoloch len tak nevšímavo (a nelamentovali, že vonku je zamračené, prípadne prší); aby sme sa v kostoloch modlili, ale aby sme si všímali aj ich krásu; a aj kňazov, aby sme si ich všímali, aby sme v nich videli Božích služobníkov. Preto si nemyslím, že anketa bola „posúdením“ a už vôbec nie „odsúdením“. Bola vyjadrením, že náš výlet mal cieľ i zmysel: chcela nás odtrhnúť od „nečasu“ počasia a upriamiť našu pozornosť na udalosti, ktorými sme žili počas výletu. Vieme, že my môžeme vyjadriť iba názor. Iba Boh raz posúdi naše činy i to, akí naozaj vo svojom vnútri sme. Alebo si naozaj niekto myslí, že sme tým niektorému kostolu a niektorému kňazovi ublížili? Celkom iste toto vyjadrenie stojí za obdiv i pozornosť. Teším sa, že vnímame človeka nielen zrakom a sluchom, ale aj „srdcom“ a náboženským pohľadom. Naozaj, márne sú všetky ľudské súdy, ak by boli odtrhnuté od Pána Boha, od nášho svedomia, od našej náklonnosti k pravde a láske!