Izrael mojimi očami

Pohľadnica z Izraela

Autor:Monika Hamráková
Pridané: 2009-05-14 15:34:54
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Dnešný Izrael je moderná krajina, ktorá vznikla po 2. svetovej vojne zásluhou svetového spoločenstva a OSN. Bol vyhlásený 2. mája 1948.

Silným podnetom pre znovuvytvorenie židovského štátu bola genocída zo strany Hitlera, keď za bránami koncentračných táborov prišli o život milióny Židov. Na umiestnenie nového štátu bolo niekoľko alternatív. Išlo o miesta so zvýšeným výskytom židovského obyvateľstva: Argentína, Uganda, Rusko... Nakoniec sa odhlasovalo pôvodné územie Blízkeho východu, na ktorom bola v tom čase Palestína. Židia mali obsadiť západnú, Arabi východnú polovicu. Dnes má 3,5 milióna Palestíncov vytvorenú vlastnú, „ostro stráženú“, autonómiu. Zaberá asi 22 % pôvodného územia, ktorého značnú časť tvorí nehostinná skalnatá Júdejská púšť. Keď si predstavíme náboženské zanietenie jedných i druhých, ľahko pochopíme zdroj konfliktov i príčinu neustáleho napätia v tejto oblasti. Ani so susednými štátmi nemá Izrael dobré vzťahy. Hranice s Libanonom a s Jordánskom sú z Izraela nepriechodné. V šesťdesiatych rokoch Izrael anektoval západný breh Jordánu, ktorý patril Jordánsku. Sladké vody Jordánu sú v týchto oblastiach vzácnosťou, znamenajú život. Nezabudnuteľným obrazom bude pre mňa pole ďatľových paliem s hadičkou okolo každého kmeňa pre pravidelný prísun vody, riadený modernou počítačovou technikou. Pre Izrael je typických sedem druhov plodín, ktoré spomína aj Biblia: pšenica, jačmeň, olivy, vinič, ďatle a granátové jablká. Dopestujú tu aj banány. Banánovníky sú podstatne nižšie ako v oblasti dažďových lesov a trsy ich plodov boli v čase našej púte chránené obalmi. Základ jedálneho lístka tvoril široký sortiment zeleniny v rôznej úprave i v kombinácii v šalátoch od výmyslu sveta, kvalitné syry, ryby, olivy. Namiesto múčnikov bolo vždy v ponuke sladké šťavnaté ovocie, na pitie čerstvé ovocné šťavy a obyčajná voda. Na bravčové tu zabudnite, plne ho nahradili ostatné druhy mäsa. Delikatesou bola pre všetkých ryba sv. Petra. Chutila mi arabská káva i nekvasený chlieb.
Dnešnú hranicu s Jordánskom tvorí systém priekopových prepadlín, ktoré v rovnakom smere pokračujú až do Východnej Afriky. Je to bezodtoková oblasť, ktorá je výškovo pod úrovňou Stredozemného mora. Začína Galilejským morom, pokračuje tokom Jordánu, ktorý sa doň vlieva a súčasne aj vyteká. Slovo „jordan“ v preklade znamená výstup. Od Jordánu do izraelskej krajiny treba stúpať. Vody Jordánu sú pre nás symbolom krstu. Po jeho prijatí sa tiež očakáva „výstup k Bohu“. Rieka Jordán ústi do Mŕtveho mora. V skutočnosti je to jazero, nie je prepojené so žiadnym oceánom. Mŕtve more je najnižšie položené miesto na zemskom povrchu. Dôsledkom silného odparovania má jeho voda najvyššiu slanosť. „Lognúť“ si z nej je veľmi nepríjemné, spôsobuje to zdravotné ťažkosti. Riešením je dostatočný príjem čistej vody alebo vracanie. Vysoký obsah soli má liečivé účinky pri rôznych kožných ochoreniach. Globálnym otepľovaním sa plocha Mŕtveho mora neustále zmenšuje.
Počasie na území menšom, ako je Slovensko malo veľké výkyvy. Najteplejšie bolo v severovýchodnej Galiley okolo Galilejského mora. Prevládala tu svieža zeleň, kvitli mandľovníky a oleandre žiarivých farieb. Pri Mŕtvom mori ukazoval teplomer 24 °C. Silný vietor i zamračená obloha veštili očakávané zrážky. Tie nás zastihli v Jeruzaleme, ktorý je vzdialený sotva 30 km. Prekvapila ma ich intenzita. Voda tiekla celoplošne ulicami. Moje topánky to nezvládli. Pomohli suché ponožky a igelitové vrecúška, pretože teplota sa pohybovala len okolo 10 °C.
Hlavným mestom Izraela je Jeruzalem. Je mestom modlitieb a turistického ruchu. Leží na území Palestíny, vstupuje sa doň cez colné kontroly. Aj keď je Betlehem jeho predmestím, oddeľuje ho vysoký múr, ktorý mi veľmi pripomínal podobný tomu v Berlíne. Pohyb bez pasu bol jednoducho nemožný.
Izraelský parlament má sídlo v Jeruzaleme, ale veľa administratívnych funkcií plní Tel Aviv. Spolu s priemyselnou Haifou predstavujú veľkomestá západného štýlu. K najstarším mestám patrí Jericho a Cézarea, ktorá je úzko spätá so životom sv. Pavla.
Oblasť Blízkeho východu je kolískou civilizácie a viacerých svetových náboženstiev. O historické zaujímavosti nie je núdza. Určite k nim patria aj zrúcaniny dômyselného Herodesovho sídla na Masade i kláštora v Kumráne. V okolitých jaskyniach boli nájdené najstaršie pergamenové zvitky Starého zákona, ktoré potvrdili jeho božský pôvod.

Krajina Biblie
„Izrael – zasľúbená Zem.“ Sám Boh prisľúbil túto krajinu oplývajúcu vínom a mliekom praotcovi Abrahámovi ako odmenu za jeho neotrasiteľnú vieru a bezhraničnú dôveru v neho. Hlad a otroctvo v Egypte bolo trestom pre Jakubových synov a ich potomkov pre ťažký zločin voči svojmu bratovi Jozefovi. Aj tu však Boh prejavil svoje milosrdenstvo. Povolal Mojžiša, aby vyviedol židovský národ späť do svojej vlasti.
„Izrael – Svätá zem.“ Tu sa Boh najviac priblížil ľudstvu cez svojho syna Ježiša Krista. Jeho narodenie prinieslo smrť betlehemským neviniatkam. Detstvo v chudobe a poslušnosti prežil v Nazarete, kde sa mu nedostalo uznania: „K svojim prišiel a svoji ho neprijali!“ Prístrešie našiel v neďalekom Kafarnaume u rybárov Petra a Ondreja pri Galilejskom mori. Tu sa začalo aj jeho verejné účinkovanie. Nepridŕžal sa spoločenských konvencií, odmietal pretvárku farizejov i striktné dodržiavanie židovských zvykov. Často hovoril v podobenstvách, ktorým mnohokrát nerozumeli ani jeho najbližší – učeníci. Svojím skromným životom, nekompromisným prístupom mnohých pobúril: „Tvrdá je to reč, kto to má počúvať!“ Pán Ježiš prišiel s novým prikázaním: „nadovšetko milovať Boha, milovať blížneho ako seba samého“. Každodenne hľadať Boha v modlitbe a vo Svätom písme. Stíšiť sa a načúvať Božiemu hlasu a jemu podriadiť svoje konanie. Neodtlačiť ho na perifériu svojej existencie! Svoj život obetovať službe blížnemu, prejavovať milosrdenstvo i nezištnú pomoc biednym tohto sveta, odpúšťať.  
Trasa našej púte viedla po všetkých miestach spojených so životom Pána Ježiša a s dôležitými udalosťami z jeho života, ktoré opisujú evanjelisti. Bolo povznášajúce vystúpiť na horu Tábor a na mieste Premenenia Pána sa v duchu preniesť o dve tisícročia späť a uvedomiť si pritom nutnosť vlastnej premeny. Bolo úžasné chodiť po miestach Ježišových zázrakov a na prahu pôstu i s úctou, vďakou, najhlbšou pokorou navštíviť všetky miesta zviazané s krvavou drámou nášho vykúpenia: Betfage, Olivovú horu, Večeradlo na hore Sion, Getsemanskú záhradu, Krížovú cestu, či Golgotu. Nezabudnuteľným ostane aj obraz večného mesta Jeruzalema s pulzujúcim životom jeho arabských i židovských obyvateľov či kúpanie v Mŕtvom mori. Nezabudnuteľnou ostane i priateľská atmosféra pútnikov zo všetkých kútov Slovenska – na čele s jeho koordinátorom Mons. Majerníkom.