Spomoienky na Jána Pavla II.

Ján Pavol II. (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!


V apríli 1990 som v úlohe tajomníka Biskupského úradu doprevádzal otca biskupa F. Tondru v Prahe a Bratislave, ktoré navštívil Ján Pavol II. v úlohe pápeža po prvý raz. Na letisko privítať vzácneho hosťa šli len biskupi. Ja som čakal v Katedrále sv. Víta v Prahe, kam mal Ján Pavol II. mal prísť z letiska. Prílet lietadla a oficiálne príhovory som sledoval z televíznej obrazovky, ktoré boli rozmiestnené v katedrále. Boli to dojímavé chvíle. V katedrále som bol vpredu a po prvý raz v živote som videl pápeža naživo. Tam ma po prvý raz chytil za pravú ruku a požehnal ma pápež. Boli to chvíle, na ktoré sa nezabúda. Svätého Otca vítal ešte staručký kardinál František Tomášek. Popoludní slúžil Svätý Otec sv. omšu na Letenskej pláni. Bola tam strašná tlačenica, avšak keďže som sa pohyboval v blízkosti otca biskupa Tondru, mohol som dokonca koncelebrovať na pápežovej omši a sedieť pomerne blízko oltára.
Nocou sme s otcom biskupom cestovali autom do Bratislavy, kam mal pápež prísť na druhý deň. Do Bratislavy sme prišli nad ránom. Spal som asi dve hodiny a potom už sme šli na letisko Vajnory, kam mal priletieť Ján Pavol II. helikoptérou z Velehradu. Pred sv. omšou sa pápež s prítomnými pozdravil a odobral sa do miestnosti pripravenej pre neho, kde sa obliekol do liturgického rúcha a pripravil na sv. omšu. V Bratislave sa mi dostala česť, že som počas sv. omše stál tesne za pápežom a podľa pokynov pápežského ceremonára Mons. Piera Mariniho som mu držal misál, z ktorého sa modlil. Mohol som tak zblízka a dlhú dobu pozorne vnímať, ako sa modlí pápež. Naozaj, je to muž hlbokej viery a lásky k Bohu i ľuďom. Po sv. omši zavolal Mons. Dziwiś otca biskupa Tondru a mňa s ním do miestnosti vyhradenej Svätému Otcovi na krátky rozhovor s pápežom. Otec biskup Tondra bol v tom čase predsedom Konferencie biskupov ČSFR. Keď sme vošli, Ján Pavol II. ešte kľačal a modlil sa. Počkali sme, aby sme ho nevyrušovali. Keď skončil Mons. Dźiwiś nás predstavil. Potom som ja ostal v úzadí, aby sa pápež mohol porozprávať s otcom biskupom. Keď skončili, poprosil som Svätého Otca, aby vlastnoručne podpísal misál, ktorý som mu pri sv. omši držal. Chápavo sa na mňa usmial. Potom vzal do ruky pero a napísal: Joannes Paulus PP. II. Po rozlúčke sme s otcom biskupom odišli a Svätý Otec odcestoval na letisko a odtiaľ do Ríma. Podpísaný misál sa nachádza v kaplnke Biskupského úradu v Spišskej Kapitule.
V rokoch 1990-94, keď som študoval v Ríme, som Svätého Otca videl často a pri rôznych príležitostiach: generálne audiencie v stredu, modlitba sv. ruženca, audiencie udelené Tribunálu Rota Romana, kde sa s každým prítomným osobne stretol, koncelebrácie študentov Rímskych univerzít s pápežom v bazilike sv. Petra a boli ešte aj iné príležitostí. Vždy som pociťoval jeho hlbokú vieru v Boha i úlohu, ktorú vykonával v úrade najvyššieho veľkňaza.
Počas jeho druhej návštevy Slovenska v roku 1995 som mal na Mariánskej hore v Levoči spolu s Dr. A. Tyrolom a F. Novajovským na starosti zahraničných biskupov, aby sme ich usmernili a poučili o organizačných otázkach. Keď prišiel pápež, ktorý bol ubytovaný v Spišskej Kapitule, vyzeral odpočinutý a svieži. Pozdravil sa s nami, ktorí sme tam boli prítomní a s každým si podal ruku. Žartoval a usmieval sa. V noci pršalo a pápež poznamenal, že „aspoň je teraz svieži vzduch“. Bral všetko akosi samozrejme, akoby nemal pred sebou nijaké povinnosti (pritom na jeho slová čakali štátnici i státisícové zástupy).
Tohto roku som bol už trikrát v Ríme. Bol som aj na pápežovej sv. omši v Bazilike sv. Petra 6. januára i na prvej generálnej audiencii po Veľkej noci v apríli tohto roku. Aj keď už je poznačený ťarchou veku, predsa je to ten istý pápež, ktorý nesie svoj úrad so všetkých síl. Dnes nám už skôr pripomína Krista pod vrcholom Kalvárie; avšak vždy nám pripomína Krista, lebo je jeho námestníkom na zemi. Stále o ňom platí: „Ubi Petrus, ibi Ecclesia“ (kde je Peter, tam je Cirkev). Aj keď mu už nie je ľahko, ale prichádza na Slovensko, aby naplnil Kristove slová: „Utvrdzuj svojich bratov“. Pre nás katolíkov je hoci už telesne zoslabnutý Svätý Otec „skalou, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“.
V mojich spomienkach ostane Ján Pavol II. takým, ako mi najviac utkvel v pamäti: muž v bielom rúchu pohrúžený do hlbokej modlitby a pápež, ktorý s veľkým zápalom a oduševnením ohlasuje všetkým Kristovo evanjelium. Som vďačný Bohu, že aj tohtoročná návšteva Jána Pavla II. na Slovensku obohatí sériu mojich spomienok na tohto pápeža a nepochybujem, že bude aj posilnením mojej viery.