Umelecký rezbár Martin Barnáš

Krížová cesta v Lieskovanoch

Umelecký rezbár Martin Barnáš (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2007-03-03 15:04:33
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Lieskovanoch dostal novú Krížovu cestu. Doteraz nemal nijakú. Lieskovančanom ju daroval pán Mikuláš Dzurinda a umeleckú podobu jej dal 43- ročný majster Martin Barnáš z Kežmarku, ktorý poskytol nášmu časopisu exkluzívny rozhovor.

Ako ste sa dostali k umeleckému rezbárstvu? Rodina, v ktorej ste vyrastali Vám dala takéto umelecké rezbárske predpoklady?

Aj keď môj otec mal blízko k drevu a preniesol to aj na mňa, nepovedal by som, že v našej rodine som mal rezbárske umelecké zázemie. Môj dedo pochádzal z Lesnice spoza Spišskej Magury a otec z Matiašoviec, mamka zo Ždiaru. Usadili sa v Kežmarku. Ja už na základnej škole som mal bližšie k výtvarnej výchove a umeniu, tak som sa prihlásil a vyštudoval Umelecké remeslá – odbor umelecké rezbárstvo v Bratislave. Vtedy sa začalo moje ozajstné dobrodružstvo s drevom, práca, ktorá ma nielen živí, ale je stále mojou veľkou záľubou.


Ste ženatý a máte aj deti. Kráča nie­ktoré z nich vo Vašich šľapajách? Nasledujú príklad svojho otca?

Áno, som ženatý. Moja manželka Iveta pochádza z Veľkej Lomnice, máme dve deti, dcéru Luciu a syna Tomáša. Neviem však presne povedať, či bude niekto pokračovať v mojich šlapajách. Tomáš toho času končí umeleckú školu v Kežmarku, pokračovať chce v štúdiu umeleckého dizajnu, aj Lucka pekne maľuje, no dnes študuje manažment.

A ako vníma pani manželka Vašu prácu?

Manželka vyštudovala zdravotnícky odbor, ktorý nemá s umením nič spoločné. Ako sama hovorí, keby vo svojej mladosti vedela o tejto práci, bola by z nej reštaurátorka. Dnes mi pomáha s pozlacovaním fragmentov mojej práce. Veľmi ju to oslovilo a baví ju to.


Tak predsa ste vlastne celá rodina v istom zmysle umelecká...

U nás v rodine žijeme vlastne všetci mojou prácou. Príprava, skice, návrhy, veľa z tohto robím v kruhu rodiny, po večeroch a to každého do istej miery poznačí. Dnes takto tvoríme spolu so synom.

Poďme teraz k Vašej práci. Mohli by ste oz­načiť niektoré svoje umelecké diela, ktoré považujete za také, ktoré vyjadrujú Vašu osobnosť?

Prevažná časť mojej tvorby spočíva v sakrálnom umení. Ak by som mal uviesť niektoré moje diela, na ktoré rád spomínam, boli by to sochy Sv. Cyrila a Metoda v kostole na Juhu v Poprade, Sedembolestná Panna Mária, súsošie nadživotnej veľkosti v Žiari nad Hronom či sochy Troch sv. Košických mučeníkov v Humennom.

A čo krížové cesty?

Krížových ciest prešlo mojimi rukami už viacero. Špecifickosť tvorby krížovej cesty spočíva v tom, že dej jednotlivých zastavení sa opakuje, je stále ten istý. Ale zobrazenie výjavov na jednotlivých zastaveniach je už prejavom mojej umeleckej tvorivosti a pohľadu. Preto každá nová krížová cesta je pre mňa ako umelca rezbára stále novou výzvou, s ktorou sa idem popasovať.


A ako to bolo s Krížovou cestou pre kostol v Lieskovanoch?

I toto dielo vznikalo postupne. Bol som si pozrieť priestor, kde budú jednotlivé zastavenia umiestnené. Potom prišli na rad náčrty, návrhy, ktoré sme s pánom farárom prediskutovali, zvažovali optimálny návrh. Až po tomto rozhodnutí a príslušných nákresoch prišla na rad práca. Aj krížová cesta v Lieskovanoch nesie môj rukopis vrytý vo výjavoch jednotlivých zastavení. Snažím sa, aby to malo nielen umelecký, ale aj duchovný výraz, aby to oslovovalo dušu človeka. Či sa mi to podarilo a v akej miere, to už musia posúdiť tamojší veriaci.

A môžete ju trochu technicky popísať?

Iste. Krížová cesta v Lieskovanoch je zhotovená z lipovej drevnej hmoty. Pri jej realizácii na základe mojich návrhov mi pomáhal kolega Miloš Gemza. Drevorezba je patinovaná, čím som dosiahol požadovaný odtieň a zvýraznil hĺbky diela. Povrchovo sa dielo zakonzervuje včelím voskom. Pri krížovej ceste v Lieskovanoch bol použitý ako sprievodný materiál dubový masív.