Som šťastná, keď som s blízkymi ľuďmi

Mária Sukeníková (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2006-10-02 08:56:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Je čerstvou absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s históriou. V Bratislave sa cíti dobre a nateraz tam hodlá ostať. Pôsobí dojmom (a možno to nie len dojem...), že predstavy o živote sú už jej vlastné, za ktorými si stojí. Je presvedčená, že cesta dobra nie je ľahká, i to, že to dnes mladí nemajú v živote ľahké. Po rozhovore s ňou som mal pocit, že človek je predsa len sčasti známe a sčasti tajomné Božie stvorenie. Nedokázal som vymyslieť slová, ktorými by som lepšie vystihol osobnosť 23-ročnej Mgr. Márie Sukeníkovej. Ale môžete sa o to pokúsiť vy z jej odpovedi na moje otázky.

1/ Čo pre Teba znamenajú Markušovce?
Markušovce to je môj domov, moja rodina. Mám tu svojich najbližších, ktorých mám veľmi rada. Nech som kdekoľvek, vždy všetko s nimi prežívam. Naša veľká rodina je pre mňa darom.

2/ Čo považuješ za najväčšie pozitívum a čo negatívum Tvojich rovesníkov?
Snáď to, že dnes máme veľké možnosti. To je dobré. Negatívum je to, že nie vždy si dokážeme správne vybrať.

3/ Čo Ťa zo slovenskej literatúry najviac zaujalo a prečo?
Zaujalo ma, že aj básne majú svoje dejiny, ktoré zaznamenávajú ich varianty. Vo svojej diplomovej práci som spracovala premeny básní v druhej polovici dvadsiateho storočia. Zistila som, že básne, ktoré boli publikované v zbierkach, mali predchodkyne v časopisoch. Zaujímavé bolo pre mňa objavovanie rôznych verzií jednej básne, ktoré vždy odzrkadľovali dobu - napríklad aj ideologické vplyvy.

4/ Duchovné povolanie v dnešnom svete – čo si o tom myslíš?
Potrebujeme duchovné povolania. Ale je dôležité, aby nás tí ľudia, ktorí si duchovné povolanie zvolia, v živote povzbudzovali a boli pre nás sprostredkovateľmi Božích darov.

5/ V Bratislave na vysokej škole, kde si chodila, existuje vysokoškolské pastoračné centrum. Navštevovala si ho?
Istý čas áno, no po istej dobe som tam prestala chodiť. Nepáčil sa mi takýto druh a spôsob spirituality, a tak som chodila do kostola, kde bola klasická svätá omša a kde sme spievali piesne z Jednotného katolíckeho spevníka. Toto mi viac vyhovovalo a možno povedať, že i viac duchovne obohacovalo.

6/ Čím je pre Teba viera?
Viera je pre mňa presvedčenie, je to isté poznanie... Ale bude to asi zložitejšie, dala by sa o tom napísať esej.

7/ Si presvedčená, že kresťanstvo má v sebe silu oslovovať súčasných ľudí?
Niekde áno, inde nie. Ale myslím si, že áno... určite áno!

8/ Skús sformulovať tri vety, ktorými sa v živote riadiš?
Nebudú to tri vety. Snažím sa byť dobrá.

9/ Čo je zrelosť človeka?
Nemyslela som si, že mi dáte rovnakú otázku ako dievčatám z Tepličky, bola by som sa na to pripravila. Za zrelého človeka považujem toho, kto sa dokáže správne rozhodovať. Zrelý človek vie byť trpezlivý.

10/ Kedy je človek šťastným?
Myslím, že človek môže byť šťastný iba vtedy, keď má čisté svedomie. Som šťastná, keď som s blízkymi ľuďmi, keď viem, že ma má niekto rád.

11/ Ako si predstavuješ nebo?
Ako dokonalosť.