ORGAN V TEPLIČKE A ŠTYRIA MUŠKETIERI

Rozhovor s organárom Petrom Franzenom

Štyria mušketieri (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V predvianočnom období sa v kostole v Tepličke usídlili štyria „mušketieri“: Peter Franzen (42 r.), Radomír Mašlár (30 r.), Gabriel Bries (29 r.) a Ing. Slavomír Števček (28 r.). Nazývali sme ich jednoducho organári, lebo robili generálnu opravu organu vo filiálnom kostole v Tepličke. Na túto tému sme sa porozprávali s Petrom Franzenom z Popradu.

Pán Franzen, kto a kedy postavil organ v kostole v Tepličke?

Organ v Tepličke postavili pracovníci firmy Rieger z Krnova, ktorý leží na severnej Morave neďaleko hraníc s Poľskom (pôvodný názov Krnova bol Jägerndorf). Firmu založili v roku 1873 bratia Riegerovci. Okrem materského závodu v Krnove mala dve pobočky: v Budapešti a vo Viedni. Tie boli technologicky a konštrukčne závislé od Krnova. Viedenský Rieger sa po znárodnení Krnovskej firmy (v bývalom Československu) osamostatnil a existuje dodnes. Budapeštianska pobočka zanikla. Firma Rieger od svojho vzniku až podnes vyrobila približne 3600 organov. Týmto počtom vyrobených organov je na prvom mieste na svete.
Rok výroby organu v Tepličke nie je vyznačený, ale každý novovyrobený organ firmy Rieger dostal poradové číslo. Organ v Tepličke má číslo 3091. Z tohto čísla usudzujeme, že bol postavený začiatkom päťdesiatych rokov. Máme o tom aj nepriamy dôkaz: pri demontáži hracieho stola sme našli starý potravinový lístok z roku 1950. To znamená, že starší Tepličania, ktorí majú 60 a viac rokov, by si mohli na stavbu organa pamätať.

Poďme trošku do histórie. Kto postavil prvý organ na svete a ako sa dostal tento nástroj do kostola?

Prvý organ zostrojil asi v 3. storočí pred Kristom v Alexandrii v severnej Afrike grécky konštruktér Kleibisios. Jeho nástroj mal iba jeden rad píšťal (teda jeden register) s deviatimi tónmi. Píšťaly boli z trstiny. Na organ sa hralo vyťahovaním a zasúvaním tzv. tastov – boli to „šupátka“, ktoré slúžili ako ventily i ako klávesy zároveň. Ako zásobník vzduchu slúžil sud: dobre utesnený a čiastočne naplnený vodou. Odtiaľ pochádza aj názov „vodný organ“. Hra na vodnom organe patrila medzi zábavné podujatia vplyvných Rimanov. Na tomto nástroji hral aj rímsky cisár Nero, ktorý dal zapáliť Rím a vinu zvalil na kresťanov. Na vodnom organe sa hrávalo aj v cirkusoch.
Cirkev sa spočiatku stavala k organu rezervovane. V stredoveku sa pestoval gregoriánsky chorál – jednohlasný mužský spev bez sprievodu hudobných nástrojov. Neskôr boli trstinové píšťaly nahradené kovovými z bronzu a potom z cínu. Tlak vzduchu sa už reguloval v zásobníkovom mechu, ako ho poznáme dnes. Tým vznikol rovnomerný, pokojný a ušľachtilý zvuk, ktorý s akustickými prednosťami a schopnosťou naplniť zvukom veľký priestor spôsobil, že sa organy začali stavať najskôr vo veľkých katedrálach a postupne sa rozšírili takmer do všetkých kostolov latinského obradu.

Stavali sa organy aj na Slovensku?

Áno a veľmi kvalitné. Naši majstri sa učili väčšinou v Rakúsku. Boli to Martin Zorkovský z Kremnice, Martin Podkonický a jeho syn Michal z Banskej Bystrice, rodina Pažických z Rajca, rodina Kolbayovcov zo Spišského Podhradia, Andrej Zimmer z Levoče, Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom, Vincent Možný z Bratislavy a iní.

Dá sa vyučiť za organára na Slovensku dnes?

Nie. Naši chlapci sa musia ísť učiť predovšetkým do Českej republiky. V Hradci Králové a v Krnove sa vyučuje odbor mechanik klávesových nástrojov resp. odbor organár.

Vráťme sa k organu v Tepličke: aký je veľký v porovnaní s inými organmi na Slovensku?

Organ má klávesnicu pre hru rukami - je to tzv. manuál a klávesnicu pre hru nohami – tzv. pedál. Manuálových klávesníc môže byť aj viac, vtedy sú uložené terasovite nad sebou; pedálová klávesnica je vždy len jedna.
Organ v kostole v Tepličke má dva manuály a pedál. Píšťaly sú rozvrhnuté do ôsmich registrov. Organ v Tepličke má spolu 626 píšťal. Musím ešte vysvetliť, čo je to register. Je to rad píšťal tvoriacich škálu tónov od najnižšieho až po najvyšší. Píšťaly jedného registra sa líšia rozmermi, ale čo do vyhotovenia, materiálu a proporcií sú rovnaké. Počet píšťal v registri je zhodný s počtom klávesov.
Pre porovnanie uvádzam, že najväčší organ na Slovensku je v bazilike v Šaštíne. Má päť manuálov, pedál, 108 registrov a vyše 10 tisíc píšťal. Najväčší organ, ktorý sme opravovali my, bol organ v jezuitskom kostole v Bratislave. Mal tri manuály, pedál, 48 registrov a vyše 4 tisíc píšťal.

rOprava organa nie je lacný špás. Koľko by stála stavba takéhoto organa ako máme v Tepličke dnes? A napokon, nedá sa namiesto drahého píšťalového organa zadovážiť elektronický, ktorý by bol iste lacnejší?

Iste, oprava píšťalových organov je dosť náročná na finančné prostriedky a podobne je to aj so stavbou nového organa. Dnes stojí jeden register približne 200 tisíc korún. Ak rátame, že organ v Tepličke má 8 registrov, dnes by jeho stavba stala približne 1.600.000,- Sk (slovom jeden milión šesťstotisíc korún) (pozn. redakcie: je to neuveriteľná suma; preto prosíme o ospravedlnenie, že pán farár Duda si overoval pravdivosť tohto výroku u spolubratov kňazov, ktorí v poslednom čase stavali organ, okrem iných napr. aj u vsdp. M. Pánika, dekana zo Starej Ľubovne. Všetci potvrdili, že je to tak). Oprava organa v Tepličke bude stáť podľa odhadu približne 250 tisíc korún so zárukou na 5 rokov.
Podľa môjho názoru elektronický organ nedokáže plnohodnotne nahradiť píšťalový organ, pretože zdrojom zvuku elektronického organa sú reproduktory. Z reproduktoru vychádzajú všetky tóny – vysoké, nízke, stredné – ako z bodového zdroja. Jeho zvuk je neprehľadný, nie je „plastický“, ťažko sa podľa neho spieva. Píšťalový organ má pre každý tón osobitnú píšťalu a navyše každá píšťala stojí na inom mieste. Preto sa zvuk píšťalového organa lepšie šíri priestorom, je zrozumiteľný a dobre sa podľa neho spieva.

Ako vnímate organovú hudbu?

Hra na organ je vzácne umenie. Píšťalový organ dokáže vytvoriť „prenádhernú“ hudbu. Stačí si vypočuť skladby Johanna Sebastiana Bacha alebo Georga Fridricha Händla, ktorí pôsobili ako organisti a skladatelia. Sám pôsobím ako organista vo farskom kostole v Poprade Matejovciach a úžasne ma táto hra teší a napĺňa. Žiaľ, stretávame sa s prípadmi, zvlášť na dedinách, že sú tam „slabší“ organisti, ktorí hrajú iba ručne a vôbec nehrajú na pedál (nohami), a tak nedokážu veriacim ukázať, akú veľkú krásu je organ „schopný“ zo seba vydať. Neberte to ako kritiku, lebo vieme, že sme vyšli z doby totality. Chcem to formulovať skôr ako povzbudenie, aby sa páni farári starali o výchovu a vzdelanie kvalitných organistov. Potom budú aj veriaci lepšie a kvalitnejšie prežívať duchovnú atmosféru bohoslužieb, k čomu im pomôže aj nádherná hra na organ.

Prezraďte niečo na seba a na svojich spolupracovníkov.

Prečo nie. Ja som vyučený ako ladič klávesových nástrojov a som členom hudobnej sekcie Liturgickej komisie Spišskej diecézy. Rado Mašlár sa vyučil v Hradci Králové ako mechanik klávesových nástrojov. Gabriel Vries študoval na štátnom konzervatóriu v Košiciach a do roku 2001 bol členom Štátnej filharmónie v Košiciach. Najmladší z nás Ing. Slavomír Števček vyštudoval Fakultu odborných štúdií v Prešove a rieši nám technické problémy pri opravách organov. Vypracoval aj odbornú výkresovú dokumentáciu pre stavbu nového organa v Hozelci pri Poprade, ktorú sme aj realizovali. Vo svojich odboroch sa navzájom dopĺňame a pri opravách alebo stavbách organov tvoríme dobrý tím. Takou zaujímavosťou je, že počas opravy organa v Tepličke sa Gabrielovi a jeho manželke narodila dcérka, ktorej dali biblické meno Ester.


Po novom roku nastupujú štyria „mušketieri“ do Markušoviec, aby sa tentoraz pustili do „súboja“ s organom vo farskom kostole. Želáme im skvelé víťazstvo.